RAF (Zdroj: Profimedia)
BERLÍN – Člena bývalej nemeckej ultraľavicovej teroristickej skupiny Frakcia červenej armády (RAF) Christiana Klara (56), odsúdeného v roku 1985 na doživotie, prepustia po 26 rokoch. Oznámil to dnes súd v Stuttgarte s tým, že exterorista opustí väznicu začiatkom roku 2009.
Sudca zdôvodnil rozhodnutie o jeho prepustení tým, že u odsúdeného už nehrozí nebezpečenstvo recidívy, teda návratu k terorizmu.Klar sa tak zaradí k niektorým ďalším odsúdeným príslušníkom RAF, ktorých po odpykaní desiatok rokov vo väzení pred časom prepustili, ako predstaviteľov tzv. druhej generácie RAF Brigitte Mohnhauptovú, Evu Hauleovú a Knuta Folkertsa.
Rovnako aj Klar patril k druhej generácii RAF, zodpovednej za atentáty tzv. krvavej „nemeckej jesene“ 1977. Podľa prevládajúceho názoru bol dokonca jej šéfom. Zatkli ho v roku 1982, o tri roky neskôr ho odsúdili na doživotie za deväťnásobnú vraždu. Medzi obeťami vtedy boli spolkový generálny prokurátor Siegfried Buback, šéf Dresdner Bank Jürgen Ponto alebo šéf zamestnávateľského zväzu Hanns Martin Schleyer.
Stuttgartský súd už v roku 1998 rozhodol, že Klar kvôli "obzvlášť ťažkej vine " musí stráviť vo väzení najmenej 26 rokov. Táto lehota uplynie 3. januára. Kým Mohnhauptovú a Folkertsa omilostili už skôr, Klarovi odmietol prezident Horst Köhler podpísať milosť.
Mohnhauptovú (58) prepustili v marci 2007 zo zdravotných dôvodov po tom, čo si odpykala 24 rokov. Folkertsa (56) prepustili už v roku 1995.
Vodcovia prvej generácie RAF Andreas Baader, Gudrun Ensslinová a Jan-Carl Raspe údajne spáchali v októbri 1977 vo väzení samovraždu. Ešte o rok skôr spáchala samovraždu vo väzení aj Ulrike Meinhofová.
Vo väzení tak zo všetkých členov RAF zostáva už len Birgit Hogefeldová, vedúca postava tzv. tretej generácie tejto teroristickej skupiny. Zatkli ju v júni1993, odsúdili v roku 1999 a podľa súdu nemôže byť podmienečne prepustená skôr, ako si odpyká najmenej 15 rokov.
RAF operovala od 70. do začiatku 90. rokov a má na svedomí desiatky politicky motivovaných atentátov proti politickým, justičným a podnikateľským špičkám Spolkovej republiky.
Rovnako aj Klar patril k druhej generácii RAF, zodpovednej za atentáty tzv. krvavej „nemeckej jesene“ 1977. Podľa prevládajúceho názoru bol dokonca jej šéfom. Zatkli ho v roku 1982, o tri roky neskôr ho odsúdili na doživotie za deväťnásobnú vraždu. Medzi obeťami vtedy boli spolkový generálny prokurátor Siegfried Buback, šéf Dresdner Bank Jürgen Ponto alebo šéf zamestnávateľského zväzu Hanns Martin Schleyer.
Stuttgartský súd už v roku 1998 rozhodol, že Klar kvôli "obzvlášť ťažkej vine " musí stráviť vo väzení najmenej 26 rokov. Táto lehota uplynie 3. januára. Kým Mohnhauptovú a Folkertsa omilostili už skôr, Klarovi odmietol prezident Horst Köhler podpísať milosť.
Mohnhauptovú (58) prepustili v marci 2007 zo zdravotných dôvodov po tom, čo si odpykala 24 rokov. Folkertsa (56) prepustili už v roku 1995.
Vodcovia prvej generácie RAF Andreas Baader, Gudrun Ensslinová a Jan-Carl Raspe údajne spáchali v októbri 1977 vo väzení samovraždu. Ešte o rok skôr spáchala samovraždu vo väzení aj Ulrike Meinhofová.
Vo väzení tak zo všetkých členov RAF zostáva už len Birgit Hogefeldová, vedúca postava tzv. tretej generácie tejto teroristickej skupiny. Zatkli ju v júni1993, odsúdili v roku 1999 a podľa súdu nemôže byť podmienečne prepustená skôr, ako si odpyká najmenej 15 rokov.
RAF operovala od 70. do začiatku 90. rokov a má na svedomí desiatky politicky motivovaných atentátov proti politickým, justičným a podnikateľským špičkám Spolkovej republiky.
