BRATISLAVA - V Bielorusku sa budú v nedeľu konať parlamentné voľby, iba druhé od zmeny ústavy, o ktorej rozhodli obyvatelia v referende v novembri 1996. O 110 kresiel v Snemovni reprezentantov sa pobije približne 280 kandidátov. Toto číslo sa však neustále znižuje, keďže opozícia postupne sťahuje svojich predstaviteľov z kandidátskych listín.
Hlasovanie vidia pozorovatelia ako dôležitý test demokracie v krajine. "Posledný diktátor Európy" prezident Alexander Lukašenko v sobotu pohrozil, že ak bude mať Západ voči voľbám aj tentoraz námietky, zastaví s ním akúkoľvek diskusiu. "Toto budú bezpochyby slobodné voľby, v súlade so západnými pravidlami," vyhlásila bieloruská hlava štátu.
Na 40 predstaviteľov Lukašenkovho režimu, vrátane samotného Lukašenka, uvalila Európska únia a Spojené štáty v reakcii na zmanipulované prezidentské voľby v roku 2006 cestovné sankcie. Po tom, čo v auguste bieloruský prezident prepustil tamojšieho najprominentnejšieho "väzňa svedomia" a bývalého prezidentského kandidáta Alexandra Kozulina, Biely dom sa nechal počuť, že uvažuje o čiastočnom prehodnotení sankcií. Nedeľné voľby v 10-miliónovom Bielorusku tak okrem ďalšieho smerovania krajiny rozhodnú aj o tom, či Lukašenko a jeho ľudia budú môcť opäť cestovať po západných krajinách.
Zatiaľ čo Lukašenko si verí, pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyjadrili nad priebehom volieb značné obavy. Predvolebnú kampaň sprevádza "striktne kontrolovaná atmosféra" a "slabá aktivita", vyhlásila v piatok OBSE. Opozícia má podobný názor. "Autority nepovolili plnohodnotnú kampaň, represia pokračuje," povedal v piatok Stanislav Bogdankievič, líder opozičnej Občianskej strany.
Politický blok demokratických síl, zložený z lídrov šiestich hlavných opozičných strán a niekoľkých mimovládnych organizácií, zorganizoval na 28. septembra masové demonštrácie. Tie by sa mali začať v nedeľu o ôsmej hodine ráno na Októbrovom námestí. Na tom istom mieste sa ešte v marci 2006 konal podobný protest. Tisíce odporcov režimu Alexandra Lukašenka vtedy vyjadrilo svoj postoj voči zmanipulovaným prezidentským voľbám.
Zmena ústavy v roku 1996 zaviedla v krajine dvojkomorový parlamentný systém, na základe ktorého sa o bieloruskej legislatíve rozhoduje v dolnej (Snemovňa reprezentantov) a hornej komore (Republikový snem). V Snemovni reprezentantov sedí celkovo 110 zákonodarcov volených na základe väčšinového volebného systému v 110 volebných okrskoch. Ak kandidát do dolnej komory vo svojom obvode nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, o víťazovi rozhodne druhé kolo volieb.
Bieloruský "senát" - Republikový snem, je tvorený 64 poslancami. Osem z nich navrhuje prezident, o 56 potom rozhodujú predstavitelia ôsmich bieloruských regionálnych územných celkov - takzvaných sovietov. Ktorákoľvek komora parlamentu má právo vetovať ktorýkoľvek bieloruský zákon.
