12 °C
WASHINGTON – Podpis mierovej dohody, ktorý by ukončil takmer trojročnú vojnu na Ukrajine, je už na spadnutie. Európske krajiny ale už teraz vyhlasujú, že pokiaľ ju Rusko niekedy v budúcnosti poruší, v tom okamihu sa zmení geopolitická situácia v rámci východnej Európy. To, o čo sa Putin snaží celé roky, by sa v okamihu zmenilo v jeho neprospech.
Washington podľa viacerých vyhlásení zvažuje postup, ktorý by za určitých okolností zmenil geopolitickú mapu na východnej hranici Európy. The Telegraph píše, že Ukrajina by mohla získať okamžité členstvo v NATO. Tento scenár nastane v prípade, pokiaľ Rusko poruší podmienky mierovej dohody. USA by sa takýmto spôsobom snažili reagovať na obavy, že ruský prezident Vladimir Putin využije obdobie mieru na posilnenie svojej armády a opäť na Ukrajinu zaútočí.
Dve možnosti pre Ukrajinu
Pre Ukrajinu by to bol ideálny scenár, keďže prezident Volodymyr Zelenskyj už niekoľkokrát a opakovane vyzval na prijatie do NATO. Členovia Severoatlantickej aliancie sú viazaní článkom 5 o vzájomnej obrane, ktorý hovorí, že "útok na ktoréhokoľvek člena NATO, je útokom proti všetkým".
V prípade dodržiavania mieru by Ukrajina zostala neutrálna. Samotný minister obrany USA Pete Hegseth len nedávno na stretnutí členov NATO vyhlásil, že "pre Ukrajinu je nereálne, aby sa stala členom NATO. A platilo by to v rámci akéhokoľvek mierového usporiadania".
Rusko nemá na výber
Putin sa už roky snaží dosiahnuť, aby sa Ukrajina nepripojila k Severoatlantickej aliancii. Dokonca od spojencov Kyjeva požaduje, aby zrušili záväzok z roku 2008 (prijatie Ukrajiny do NATO v rámci akejkoľvek dohody).
Udržať Putina takto v šachu by mohla byť jedna z variant na udržanie mieru na Ukrajine. Zo strany USA by išlo v podstate o akúsi poistku. Inými slovami, americké vojská (najsilnejší člen NATO) by na Ukrajine chránili európske aj ukrajinské jednotky, pričom by odradili Putina od podobného kroku, aký uskutočnil dňa 24. februára 2022.
Washington by dokonca umiestnil stíhačky v Poľsku a Rumunsku, ako možnosť okamžitej reakcie na ruskú agresiu. Autormi tejto stratégie sú francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský predseda vlády Keir Starmer. O jej budúcnosti sa rozhodne na budúci týždeň, kedy majú obaja v pláne stretnúť sa s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Trumpove kroky desia Západ
Obavy Rumunska a pobaltských štátov sú na mieste. Západní spojenci si všimli, že trump je vo viacerých názoroch na strane Kremľa, čo môže vyústiť do situácie, že NATO ukončí svoju prítomnosť vo východnej Európe. Trump už napríklad žiada opätovné prijatie Ruska do G7, pričom Zelenského vyhlásil za "diktátora bez volieb". Náčelník štábu rumunského prezidenta Cristian Diaconescu tento týždeň vyhlásil, že USA síce najnovšie požiadavky Moskvy odmietli, ale "situácia sa môže zmeniť zo dňa na deň".
