DAMASK/PRAHA - Vizitka sýrskeho prezidenta Bašára Asada (59), ktorého režim v posledných hodinách padol. Aktuálne informácie o Asadovom osude nie sú k dispozícii. Kto bol Bašár Asad?
archívne video
Do čela Sýrie sa Bašár Asad postavil v júli 2000 po smrti svojho otca Háfiza, ktorý tejto blízkovýchodnej krajine vládol dlhé roky pevnou rukou. Asad senior si vytrvalosťou, politickou obratnosťou, ale aj nezmluvnosťou dokázal udržať čelné postavenie medzi arabskými politikmi takmer 30 rokov. Keď vyštudovaný očný lekár Bašár, ktorý získal vzdelanie aj v Londýne, nastúpil do funkcie, vyvolalo to isté nádeje na zmenu autoritárskeho režimu. Tie sa ale nenaplnili.
Prezidentom sa stal v júli 2000
Bašár Asad sa prezidentom stal v júli 2000 a v nástupníckej reči sľuboval okrem "oslobodenia Golanských výšin" aj aplikáciu "zvláštnej demokracie, ktorá má korene v sýrskej histórii, kultúre a civilizácii". Po takmer štvrťstoročí na čele krajiny a po 14 rokoch občianskej vojny sa ale Sýria ocitla na pokraji zrútenia: vo vojne zahynulo podľa odhadov 500-tisíc až 600-tisíc ľudí, z toho asi 300-tisíc boli civilisti, hospodárstvo krajiny čelí rozvratu.
Po nástupe k moci Bašár Asad síce čiastočne zreformoval ekonomiku, keď napríklad povolil súkromné banky, od začiatku si ale ponechal pevnú kontrolu nad politikou, ktorú ovládala jeho Socialistická strana arabskej obrody (Baas). Sýria pod Asadovým vedením sa už pred občianskou vojnou dostala do medzinárodnej izolácie na základe obvinenia od USA, že chce destabilizovať Irak a Libanon, že podporuje terorizmus a že vyvíja zbrane hromadného ničenia.
Ďalšie ťažké obdobie nastalo po zavraždení libanonského expremiéra
Ďalšie ťažké obdobie nastalo pre Asada po zavraždení libanonského expremiéra Rafíka Harírího vo februári 2005, s ktorým boli spájaní vysokí sýrski činitelia. V apríli 2005 boli sýrski vojaci po takmer troch desaťročiach donútení opustiť Libanon. Vyšetrovanie však nepreukázalo zapojenie sýrskej vlády do atentátu, súdy ukázali na členov libanonského hnutia Hizballáh, ktoré však bolo blízkym Asadovým spojencom.
Asadova vláda tiež zrušila v apríli 2011 výnimočný stav, ktorý platil od 8. marca 1963, to už sa ale krajina zmietala v občianskej vojne. Tú zažehlo utláčanie prodemokratických demonštrácií a do konfliktu sa postupne zapojili rôzne regionálne a zahraničné sily: na strane vlády Rusko, Irán či Hizballáh, časť povstalcov mala podporu Turecka a stranou nezostali ani USA. V posledných rokoch sa angažoval Izrael, ktorý letecky útočil na iránske ciele či na ciele spojené s Hizballáhom.
Sýrske protesty boli súčasťou takzvanej "arabskej jari"
Vojna si podľa odhadov vyžiadala okolo 600.000 ľudských životov, približne polovicu mŕtvych tvoria civilisti. Ďalších takmer 12 miliónov obyvateľov, čo je viac ako polovica predvojnovej populácie, väčšinou trvalo opustilo svoje domovy. Z nich na šesť miliónov utieklo do zahraničia, podľa OSN spôsobila občianska vojna najväčšiu migračnú vlnu od druhej svetovej vojny. Najviac Sýrčanov (vyše tri milióny) sa usadilo v Turecku, vyše 1,5 milióna v Libanone, stovky tisíc zamierili do Európy.
Sýrske protesty boli súčasťou takzvanej "arabskej jari", ktorá vypukla v decembri 2010 v Tunisku a postupne sa preliala do ďalších krajín. Zvrhnutí boli vládcovia Tuniska (Zín Abidín bin Alí) a Egypta (Husní Mubarak), ktorí padli po ľudových protestoch začiatkom roka 2011. Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí bol zvrhnutý a zabitý povstalcami v októbri 2011 a jemenský prezident Alí Abdalláh Sálih odstúpil vo februári 2012.
Asad sa pri moci udržal aj vďaka zapojeniu Ruska a Iránu
Asad sa ale pri moci udržal, aj vďaka zapojeniu Ruska a Iránu, obe krajiny mu poskytli výraznú vojenskú pomoc, podobne ako libanonský Hizballáh. Keď ruské jednotky v roku 2015 prišli do Sýrie, ovládal Asad len asi tretinu krajiny, pred terajšou ofenzívou rebelov to bolo dvakrát toľko. Vyše 25 percent územia bolo v držbe arabsko-kurdskej koalície Sýrskej demokratickej sily (SDF), zvyšok mali pod kontrolou ďalšie povstalecké skupiny.
Bašár Asad sa narodil 11. septembra 1965 v Damasku. Vyštudoval medicínu na Damašskej univerzite a potom sa štyri roky venoval očnému lekárstvu vo vojenskej nemocnici v Tišríne. Ďalšie dva roky študoval očnú chirurgiu v Londýne. Po automobilovej nehode, pri ktorej v januári 1994 zomrel jeho starší brat Basil, sa vrátil do Damasku a vstúpil na vojenskú akadémiu v meste Homs. Pôsobil ako veliteľ tankovej brigády a velil republikánskym gardám.
V júni 2000 stál na čele strany Baas
V júni 2000 stál na čele strany Baas a v poradí šestnástym prezidentom Sýrie sa stal v júli 2000, mesiac po smrti svojho otca Háfiza. Kvôli kandidatúre musel parlament schváliť dodatok k ústave, aby Bašár Asad mohol vo svojich 34 rokoch kandidovať (predchádzajúca hranica bola 40 rokov). Asad sa dvakrát nechal zvoliť v referendách (2000 a 2007) a dvakrát vo voľbách (2014 a 2021); hlasovanie ale Západ nepovažoval za demokratické ani legitímne.
Sýrska vláda je obviňovaná z vojnových zločinov vrátane nasadenia chemických zbraní. OSN už v roku 2012 oznámila, že sa Asadov režim dopustil vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Tie isté zločiny ale spáchali tiež povstalci. Vtedajšia vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navanethem Pillayová potom v decembri 2013 povedala, že Asad je zodpovedný za vojnové zločiny a za zločiny proti ľudskosti.
V posledných rokoch sa mu darilo vymaniť sa z medzinárodnej izolácie
V posledných niekoľkých rokoch sa Asadovi darilo vymaniť sa z medzinárodnej izolácie, hoci nie na Západe. Vlani v septembri napríklad prvýkrát od roku 2004 priletel do Číny. Peking, rovnako ako Rusko a Irán, vzťahy s Damaškom udržiaval aj v čase, keď mnohé krajiny Asada izolovali kvôli jeho brutálnemu potlačeniu protivládnych demonštrácií. Čína tiež ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN niekoľkokrát vetovala rezolúcie o Sýrii.
Asad sa snažil obnoviť diplomatické vzťahy s arabskými krajinami, ktoré ho od začiatku vojny izolovali. Liga arabských štátov (LAS) vlani obnovila Damasku členstvo. Tento rok v máji potom Saudská Arábia po viac ako desiatich rokoch vymenovala svojho veľvyslanca v Sýrii. Objavili sa tiež signály o možnosti narovnania vzťahov s Tureckom, ktoré boli prakticky spretknuté po vypuknutí občianskej vojny, v ktorej Ankara podporovala povstalcov usilujúcich sa o Asadovo zvrhnutie.
