PARÍŽ – Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia vyslovili v stredu večer vláde Michela Barniera nedôveru. Ten sa tak stane vôbec najkratšie slúžiacim premiérom za obdobie francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958, informuje Reuters a AFP.
Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere. Barniera do funkcie v septembri vymenoval prezident Emmanuel Macron, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách. Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, sa dostalo do ďalšej politickej krízy v pondelok, keď Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente. Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh o vyslovení nedôvery. Návrh podporilo aj krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny v rozpočte na rok 2025.
archívne video
Premiér Barnier s členmi vlády budú musieť podať svoju demisiu Macronovi. Stane sa tak v čase, keď je ďalšia z najväčších ekonomík Európskej únie - Nemecko - oslabená a čakajú ju predčasné parlamentné voľby. A tiež niekoľko týždňov pred opätovným nástupom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.Macron môže teraz požiadať Barniera, aby zostal v úlohe dočasného predsedu vlády, keďže hľadanie nového premiéra by mohlo trvať až do budúceho roka.
Podľa informácií agentúry Reuters by však francúzsky prezident mohol vymenovať nového premiéra ešte pred sobotnou oficiálnou ceremóniou znovuotvorenia katedrály Notre-Dame v Paríži. Na mene prípadného nového predsedu vlády krajiny sa však Macron ešte nedohodol. Na tomto zozname sú podľa zdrojov Reuters napríklad bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve, bývalý minister zdravotníctva či práce Xavier Bertrand a minister obrany Sébastien Lecornu. Prezident Macron, ktorý v roku 2022 získal svoj druhý mandát, po neúspechu svojej strany v eurovoľbách vypísal predčasné parlamentné voľby, ktorých prvé a druhé kolo sa uskutočnilo v júni a júli. Jeho mandát trvá do polovice roka 2027 a parlament ho nemôže prinútiť odstúpiť. RN a tvrdá ľavica ho však vyzývajú na demisiu, keďže vzdoruje najväčšej kríze od ľudových nepokojov žltých viest v rokoch 2018 - 2019.
V dôsledku pádu vlády sa môže podpora Ukrajiny skomplikovať
Po páde francúzskej vlády a neschválení rozpočtu v krajine by sa mohla skomplikovať podpora Ukrajiny, hoci francúzsky prezident Emmanuel Macron opakovane uisťuje o neochvejnej podpore Kyjeva. Informuje správa agentúry Reuters. Francúzsko v novembri ukončilo výcvik približne 2000 Ukrajincov. Kyjevu tiež poskytlo obrnené vozidlá na presun vojsk a prieskum, húfnice Caesar, protitankové raketové jednotky, rakety zem-vzduch a bojové radary. V uplynulých týždňoch dodalo nové rakety financované z výnosov zmrazených ruských aktív a v prvom štvrťroku 2025 plánuje poskytnúť aj stíhačky Mirage.
Minister obrany a potenciálny budúci premiér Sébastien Lecornu však už v októbri zdôrazňoval, že Francúzsko zaostáva za prísľubom pre 2024, dodať Ukrajine pomoc v hodnote tri miliardy eur. "Veľkú časť ukrajinskej podpory tvorí transfer starého vybavenia francúzskej armády, ktoré sa následne nahradí novým," povedal minister pre denník Le Parisien. "Ak sa však spomalí objednávanie nového vybavenia, dôjde aj k spomaleniu dodávok pre Ukrajinu," vyhlásil Lecornu. V dôsledku neschválenia rozpočtu na rok 2025 sa môže stať, že financie na obranu nedosiahnu cieľ 50 miliárd a armáda preto stratí 3,3 miliardy eur, dodal Lecornu.
Krajná ľavica vyzýva Macrona na rezignáciu po vyslovení nedôvery vláde
Krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) vyzvala prezidenta Emmanuela Macrona, aby po stredajšom vyslovení nedôvery vláde Michela Barniera odstúpil a vypísal predčasné prezidentské voľby. Podľa líderky krajnej pravice Marine Le Penovej musí Macron urobiť rozhodnutie sám, informuje agentúra AFP a Reuters."Teraz vyzývame Macrona, aby odišiel," povedala novinárom predsedníčka poslaneckého klubu LFI Mathilde Panotová. Podľa nej by sa tým mohla vyriešiť prehlbujúca sa politická kríza v krajine.
Le Penová z krajne pravicového Národného združenia (RN) zdôraznila, že Macrona na odstúpenie vyzývať nebude. Avšak upozornila, že tlak na jeho osobu sa stupňuje. Spresnila, že jej strana je budúceho predsedu vlády ochotná podporovať, no pod určitými podmienkami vrátane rešpektovania jej voličov. Elyzejský palác bezprostredne po vyslovení nedôvery vláde uviedol, že Macron sa vo štvrtok večer prihovorí k občanom prostredníctvom televízneho prejavu.
Premiér Barnier s členmi vlády budú musieť podať demisiu Macronovi. Stane sa tak v čase, keď je ďalšia z najväčších ekonomík Európskej únie, Nemecko, oslabená a čakajú ju predčasné parlamentné voľby – a tiež niekoľko týždňov pred opätovným nástupom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.Macron môže teraz požiadať Barniera, aby zostal v úlohe dočasného predsedu vlády, keďže hľadanie nového premiéra by mohlo trvať až do budúceho roka. Podľa informácií agentúry Reuters by však francúzsky prezident mohol vymenovať nového premiéra ešte pred sobotňajšou oficiálnou ceremóniou znovuotvorenia katedrály Notre-Dame v Paríži. O mene nového predsedu vlády sa však Macron ešte nerozhodol. Na zozname sú podľa zdrojov Reuters napríklad bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve, bývalý minister zdravotníctva či práce Xavier Bertrand a minister obrany Sébastien Lecornu.
