BAKU - Buď chudobným krajinám poskytnete financie na vyrovnanie sa s ničivými následkami zmeny klímy teraz, alebo zaplatíte oveľa viac neskôr. Tak znie varovanie klimatických expertov adresované delegáciám prítomným na štvrtom dni klimatického summitu COP29 v Azerbajdžane. Podľa expertov chudobné štáty potrebujú do roku 2030 aspoň bilión dolárov ročne, aby prešli na ekologickejšie formy výroby energie a na ochranu pred extrémnym počasím. Informuje o tom agentúra Reuters.
Ústrednou témou rokovaní COP29 je financovanie. Reuters pripomína, že predchádzajúci cieľ vo výške 100 miliárd dolárov pre rozvojové krajiny ročne bol splnený s dvojročným oneskorením. Veľká časť z tejto sumy bola vo forme pôžičiek a nie grantov, čo sa podľa prijímajúcich krajín musí zmeniť.
archívne video
Štvrtkové rokovania na konferencii odštartovali správou nezávislej skupiny expertov pre financovanie opatrení v oblasti klímy. Experti uvádzajú, že cieľová ročná suma by sa mala do roku 2035 zvýšiť na 1,3 bilióna. Celková suma sa však v prípade nedostatočných investícií môže zvyšovať.
"Akýkoľvek výpadok investícií pred rokom 2030 spôsobí ďalší tlak na nasledujúce roky, čím sa vytvorí náročnejšia a potenciálne nákladnejšia cesta k dosiahnutiu klimatickej stability," uvádza sa v správe. "Čím menej toho svet dosiahne teraz, tým viac budeme musieť investovať neskôr."
Reuters pripomína, že dosiahnutie akejkoľvek dohody v Baku bude náročné vzhľadom na neochotu mnohých západných vlád poskytnúť viac financií, ak sa k nim nepridajú ďalšie krajiny vrátane Číny. Situáciu komplikuje aj znovuzvolenie Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA, keďže zastáva skeptické postoje k otázke klimatickej zmeny. Delegáti na konferencii sa preto sústreďujú na iné zdroje finančných prostriedkov, akou je napríklad Svetová banka.
Za uplynulých 30 rokov sa na území Tadžikistanu roztopilo tisíc ľadovcov
V uplynulých troch desaťročiach sa na území Tadžikistanu úplne roztopilo viac ako 1000 ľadovcov. V stredu to popri klimatickej konferencii COP29 v Azerbajdžane vyhlásil tadžický minister energetiky Daler Džuma. Informuje o tom správa z agentúry AFP.
"Za uplynulých 30 rokov zmizlo viac ako 1000 zo 14 000 ľadovcov v Tadžikistane, čo má zásadný vplyv na celý región," uviedol Džuma na podujatí organizovanom susedným Kirgizskom, ktorého ľadovce taktiež rýchlo miznú.
"Rýchle roztápanie ľadovcov v dôsledku klimatických zmien je vážnou hrozbou v globálnom kontexte ochrany vodných zdrojov," upozornil Džuma. AFP pripomína, že tisíce ľadovcov v horách Strednej Ázie majú zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť dodávok vody v celom regióne. Voda z ľadovcov v letných suchých mesiacoch totiž zásobuje vyschnuté korytá riek.
Klimatológovia varujú, že ľadovce sa v oblasti Strednej Ázie môžu úplne roztopiť, a to už koncom 21. storočia. V regióne, v ktorom žije 80 miliónov ľudí, by roztopenie ľadovcov viedlo k vážnemu nedostatku pitnej vody.
Naše dvere sú pre Francúzsko stále otvorené, vyhlásil Azerbajdžan
Azerbajdžan vo štvrtok vyhlásil, že je stále pripravený privítať francúzsku delegáciu na klimatickej konferencii COP29. Vyhlásenie prišlo po tom, čo francúzska ministerka pre ekologickú transformáciu zrušila svoju cestu na summit pre "neprijateľné" vyhlásenia azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Informujú agentúry AFP a Reuters.
"Otvorili sme dvere všetkým, aby prišli a zapojili sa do veľmi konštruktívnych a plodných diskusií. Naše dvere sú stále otvorené," vyhlásil hlavný vyjednávač Azerbajdžanu na COP29 Jalčin Rafijev.
Francúzska ministerka pre klímu Agnes Pannier-Runacherová v stredu zrušila svoju cestu na COP29 po tom, čo azerbajdžanský prezident Ilham Alijev obvinil Francúzsko zo "zločinov" na jeho zámorských územiach v Karibiku. "Hlasy týchto komunít sú režimami v ich metropole často brutálne potláčané," deklaroval Alijev na konferencii.
Vzťahy medzi Francúzskom a Azerbajdžanom sú už dlhšie napäté. Francúzsko diplomaticky a vojenským dodávkami podporuje Arménsko, ktoré je dlhoročným nepriateľom Azerbajdžanu a viedlo s ním dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu.
Paríž tento rok obvinil Baku z podnecovania nepokojov na jeho zámorskom území Nová Kaledónia, ktorou niekoľko týždňov zmietali násilné demonštrácie. Azerbajdžan taktiež v lete hostil kongres, na ktorom sa zúčastnilo približne 20 separatistických hnutí z Korziky, Novej Kaledónie, Francúzskej Guyany, Guadeloupu a ďalších francúzskych zámorských území.
