BAKU - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) varoval pred čoraz väčším odlivom utečencov z regiónov, ktoré sú mimoriadne zasiahnuté klimatickou zmenou. Ak sa v týchto oblastiach nebude naliehavo investovať do adaptačných opatrení, mohla by nastať situácia, že tam ľudia nebudú môcť zostať. Vyplýva to zo správy UNHCR, o ktorej v utorok informovala agentúra DPA.
UNHCR predstavil správu na klimatickej konferencii OSN (COP29) v azerbajdžanskom Baku. "Pretože sa klimatické šoky vyskytujú čoraz častejšie a na čoraz viacerých miestach, ľudia vyhnaní z domovov sú pri hľadaní bezpečného a obývateľného miesta čoraz viac nútení ísť ďalej," povedal vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
archívne video
Klimatická zmena najviac zasahuje mnohé chudobné krajiny, napríklad Sudán, Etiópiu a Eritreu v Afrike, Bangladéš, Mjanmarsko, Afganistan a Pakistan v Ázii alebo Venezuelu a Kolumbiu v Južnej Amerike. Dôvodmi úteku sú v mnohých regiónoch násilie a konflikty, uviedol UNHCR. Prispieva k tomu však aj boj o zdroje, ktorých v dôsledku zmeny klímy ubúda – zdroje pitnej vody vysychajú, pôda degraduje, hladina mora stúpa a ľudia musia hľadať obživu inde.
Vlny horúčav, búrky a záplavy najviac postihujú najzraniteľnejších ľudí, medzi nimi utečencov, ktorí väčšinou nemajú bezpečné bývanie ani prostriedky, aby sa počas katastrofy alebo po nej dostali do bezpečia. Napriek tomu približne 90 percent financií na prispôsobenie sa klimatickej zmene nesmeruje do zasiahnutých krajín, píše sa v správe.
Trvalo celé roky, kým bohaté krajiny, ktoré svojou industrializáciou najviac prispeli k zmene klímy, súhlasili s financovaním fondu pre adaptačné opatrenia vo výške 100 miliárd dolárov ročne. Teraz v Baku žiadajú krajiny tzv. globálneho Juhu desaťnásobok tejto sumy, pretože čím je klimatická zmena silnejšia, tým sú opatrenia na prispôsobenie sa drahšie.
Politika v oblasti klímy sa týka aj utečencov, tvrdí herec Theo James
Utečenci by mali byť zahrnutí do politiky v oblasti klímy, vyhlásil britský herec a veľvyslanec dobrej vôle Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Theo James. Na summite COP29 v azerbajdžanskej metropole Baku chce zároveň požiadať o väčšiu podporu osôb, ktoré zasiahli dôsledky zmeny klímy. Informuje o tom správa z agentúry Reuters.
Jamesov starý otec počas druhej svetovej vojny utiekol z Grécka do Sýrie. James teraz bude na klimatickom summite obhajcom utečencov ako zástupca UNHCR. Herec z filmov Gentlemani a Divergencia sa minulý mesiac na juhovýchode Mauritánie stretol s ľuďmi, ktorí unikli konfliktu v Mali a teraz žijú v oblasti sužovanej chudobou, obmedzenými základnými službami a výkyvmi počasia. "Utečenci v drvivej väčšine neprispievajú ku globálnemu zvyšovaniu teplôt a emisií uhlíka, no sú v prvej línii utrpenia," povedal James.
UNHCR v správe o klíme v utorok uviedol, že traja zo štyroch násilne vysídlených ľudí na svete (90 miliónov zo 120 miliónov osôb), žijú v krajinách zasiahnutých vysokými či extrémnymi dôsledkami zmeny klímy.
"UNHCR teraz disponuje... konkrétnymi údajmi, ktoré spájajú klimatickú krízu s násilne vysídlenými osobami a utečeneckou krízou, a preto je potrebné zdôrazniť, že tieto dve veci sú úzko prepojené," povedal James. "Vždy pôjdu ruka v ruke a v budúcnosti ešte viac," dodal. Hlavným cieľom summitu COP29 je dohoda na každoročnej sume pomoci pre rozvojové krajiny na pokrytie nákladov súvisiacich so zmenou klímy.
Opatrenia v oblasti klímy "vydržia" aj Trumpa, povedal šéf OSN pre klímu
Globálne opatrenia v oblasti zmeny klímy "sú silné a vydržia" aj napriek znovuzvoleniu Donalda Trumpa za prezidenta USA, ktorý sa zaviazal odstúpiť od Parížskej dohody. V utorok to vyhlásil výkonný tajomník Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) Simon Stiell. Informuje agentúra AFP.
"Mnohí z vás v posledných týždňoch prinášali správy o dôsledkoch politických udalostí na klímu. Poviem preto len, že náš proces je silný. Je odolný a vydrží," povedal šéf OSN pre klímu novinárom na klimatickom summite COP29 v Baku.
Trumpovo volebné víťazstvo však zatienilo rokovania v Azerbajdžane, pričom sa rozšírili aj obavy, že možné odstúpenie Spojených štátov od Parížskej dohody z roku 2015 by mohlo oslabiť ambície pri rokovacom stole. Jedným z cieľov Parížskej klimatickej dohody je aj zastaviť globálne otepľovanie na hranici 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
Stiell preto vyzval summit, aby ukázal, že celosvetová solidarita v oblasti klímy nie je stratená. "Globálna spolupráca je jediný spôsob, ako ľudstvo prežije globálne otepľovanie," zdôraznil. Hlavnou témou rokovaní je zvýšenie finančných prostriedkov na pomoc rozvojovým krajinám pri zvládaní zmeny klímy a odklone ich ekonomík od fosílnych palív.
Malá skupina bohatých krajín, ktorá v súčasnosti poskytuje finančné zdroje, však chce, aby sa darcovský fond rozšíril a zároveň nesúhlasí s výzvami na desaťnásobné zvýšenie prostriedkov, ktoré v súčasnosti predstavujú 100 miliárd ročne. V mnohých týchto krajinách sa totižto obyvatelia obávajú viac o infláciu a spomalenú ekonomiku. Stiell však trvá na tom, že tieto dve témy spolu súvisia.
"Klimatická kríza sa rýchlo stáva vrahom hospodárstva," varoval tajomník. Pokiaľ sa nepodniknú potrebné kroky, "každá krajina a každá domácnosť bude zasiahnutá ešte viac ako v súčasnosti... Opatrenia v oblasti klímy sú poistením proti globálnej inflácii," dodal.
Guterres na COP29 vyzval na prijatie dohody; Alijev obhajoval prírodné zdroje
Chudobnejšie a rozvíjajúce sa krajiny nesmú odísť z tohtoročnej klimatickej konferencie COP29 v Azerbajdžane "s prázdnymi rukami", vyhlásil v utorok vo svojom prejave generálny tajomník António Guterres. Prítomných delegátov vyzval na prijatie dohody v boji proti zmene klímy. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na úvod prírodné zdroje vrátane ropy a zemného plynu označil za "dary od Boha".
Hlavnou prioritou tohtoročnej konferencie je podľa agentúry AFP dospieť k dohode o zvýšení financovania opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách. Sú najmenej zodpovedné za zmenu klímy, ale najviac ohrozené stúpajúcimi hladinami morí, extrémnymi výkyvmi počasia a hospodárskymi otrasmi, podotkla francúzska agentúra.
"Bohatí spôsobujú tieto problémy a najchudobnejší za ne platia najvyššiu cenu," upozornil Guterres. Vyzval, aby krajiny splnili svoje sľuby a postupne sa vzdali fosílnych palív, ktoré poškodzujú klímu.
Rok 2024 označil šéf OSN za "lekciu klimatickej deštrukcie". Hovoril o situáciách, keď rodiny utekali pred hurikánmi, robotníci kolabovali v neznesiteľných horúčavách a deti chodili spávať hladné v dôsledku neúrody.
"Všetky tieto katastrofy zhoršuje zmena klímy spôsobená človekom. Je to nespravodlivosť, ktorej sa dá vyhnúť," poznamenal. Varoval, že svet je v "záverečnom odpočítavaní" na obmedzenie nárastu globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Tento rok sa podľa agentúry DPA očakáva prvé prekročenie tohto limitu.
"Financovanie opatrení v oblasti klímy nie je charita, ale investícia. Opatrenia určené na tento účel nie sú dobrovoľné, ale nevyhnutné. Čas beží," uzavrel Guterres. Alijev v prejave postavil Azerbajdžan do pozície obete "nepravdivých správ" a "dobre koordinovanej kampane ohovárania a vydierania". Osobitne kritizoval Spojené štáty, historicky najväčšieho producenta emisií oxidu uhličitého na svete, a Európsku úniu. Tvrdí, že štáty by nemali byť súdené na základe ich prírodných zdrojov a toho, ako s nimi naložia.
"Citujte ma, že som povedal, že toto je dar od Boha, a chcem to zopakovať aj dnes tu, pred týmto obecenstvom. Ropa, plyn, vietor, slnko, zlato, striebro, meď, všetko... sú prírodné zdroje a krajiny by nemali čeliť obvineniam, že ich majú, že ich prinášajú na trh, pretože trh ich potrebuje. Ľudia ich potrebujú," povedal Alijev delegátom konferencie COP29 v Baku.
Azerbajdžan má približne sedem miliárd barelov preukázaných zásob ropy a bola to jedna z prvých krajín, kde sa začala komerčná ťažba ropy. Európska komisia uzavrela s Baku v roku 2022 dohodu o zdvojnásobení dovozu azerbajdžanského plynu v snahe znížiť závislosť od Ruska, ktoré napadlo Ukrajinu. Alijev túto dohodu v utorok obhajoval. "Nebol to náš nápad. Požiadali nás o pomoc a my sme povedali, že dobre, pomôžeme Európe s energetickou bezpečnosťou," dodal.
Pellegrini vyzval na spoluprácu a pomoc rozvojovým krajiná
Čím dlhšie budeme čakať s bojom proti klimatickým zmenám, tým viac môžeme stratiť, pokiaľ ide o náš život, ekosystém a ekonomiku, vyhlásil v utorok počas prejavu na Konferencii OSN o zmene klímy (COP29) v Baku prezident SR Peter Pellegrini. Vyzval na spoločné riešenia a spoluprácu všetkých krajín.
Pellegrini v úvode pripomenul, že aj Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré tento rok postihlo najhorúcejšie leto v histórií meraní a bolo sprevádzané prudkými dažďami a devastujúcimi záplavami. Podľa jeho slov je "každá jedna krajina príliš malá" na to, aby čelila klimatickým zmenám. Zdôraznil potrebu spolupráce medzi všetkými krajinami vrátane najväčších svetových ekonomík a znečisťovateľov.
"Rozvojové krajiny potrebujú našu solidaritu," vyhlásil a neskôr dodal, že Slovensko prisľúbilo prispieť 2,2 milióna eur do Zeleného klimatického fondu do roku 2027. "Pomôže to našim rozvojovým partnerom vybudovať čistejšiu budúcnosť," spresnil Pellegrini. Podľa jeho slov SR znížila emisie o takmer 50 percent od roku 1990 a v tejto súvislosti pripomenul zatvorenie poslednej uhoľnej bane v roku 2023. Zdôraznil aj zameranie krajiny na nízkoemisné zdroje energie - najmä z jadra a obnoviteľných zdrojov.
"Moja krajina plánuje znížiť emisie do roku 2030 o najmenej 55 percent. Na dosiahnutie cieľa investujeme 14 miliárd eur na dekarbonizáciu sektora a zvýšenie obnoviteľných zdrojov na zvýšenie našej odolnosti," povedal s tým, že je za opatrenia, ktoré neohrozia pracujúcich ľudí, konkurencieschopnosť a prosperitu krajiny. "Ak ako politici stratíme dôveru našich občanov, nemôžeme uspieť," uviedol.
Pellegrini na následnom brífingu novinárom povedal, že Slovensko si jasne plní svoje úlohy z Parížskej dohody, vlastných dokumentov a záväzkov. Pripomenul, že z pohľadu výroby energie je siedmou najčistejšou krajinou v EÚ, a podľa jeho slov pôjde ešte vyššie vzhľadom na dostavbu jadrových reaktorov. "A toto nás posunie do stavu, keď budeme môcť vo veľmi krátkej dobe oznámiť, že 90 percent produkcie elektrickej energie na Slovensku bude čistej," povedal.
Oznámil tiež, že Slovensko sa pridáva k iniciatíve COP29 nazvanej "Žiadne nové uhlie", ktorú predstavil hostiteľský Azerbajdžan a ktorej cieľom je ukončiť výrobu elektriny z uhlia. Slovensko tento stav dosiahlo a bude podporovať takéto aktivity, konštatoval prezident. Doplnil, že sa nepridáva ku kritikom tvrdiacim, že Azerbajdžan by vzhľadom na produkciu ropy a zemného plynu nemal organizovať klimatický summit. "Naopak, ja veľmi vítam, že sme dnes práve v takejto krajine, pretože aj tu sa ukazuje, ako sa dokáže ekonomika, ktorá bola predtým totálne závislá len od výnosov z ropy a plynu, postupne meniť na ekonomiku,... ktorá dokáže meniť aj svoj energetický mix smerom k obnoviteľným zdrojom," dodal.
Británia chce do roku 2035 znížiť emisie skleníkových plynov
Británia chce do roku 2035 znížiť emisie skleníkových plynov o 81 percent v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Nový cieľ v utorok oznámil labouristický premiér Keir Starmer na klimatickom summite (COP29) v Azerbajdžane. Predchádzajúca vláda konzervatívcov sa zaviazala znížiť ich o 78 percent, informuje agentúra AFP.
"Budujeme na našej povesti lídra v oblasti klímy," vyhlásil Starmer. Premiérom je od júla a jeho vláda uznáva, že "svet sa nachádza v kritickom bode klimatickej krízy". Starmer ubezpečil, že jeho kabinet nezačne ľudom "hovoriť, ako majú žiť svoje životy, diktovať, čo majú robiť", aby sa dosiahol nový cieľ, ktorý označil za "ambiciózny", ale "realizovateľný". Tento plán podľa agentúry Reuters nezahŕňa emisie z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy.
Labouristická vláda oznámila, že nevydá nové licencie na prieskum ložísk ropy a zemného plynu v Severnom mori. Británia v septembri zatvorila poslednú uhoľnú elektráreň a ako "prvá krajina zo skupiny G7 sa postupne zbavuje uhoľnej energie". Teraz sa podľa neho budú uprednostňovať projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. "Nenechajte sa pomýliť - prebiehajú preteky o pracovné miesta v oblasti čistej energie budúcnosti, o hospodárstvo zajtrajška. A ja nechcem byť v strede svorky. Chcem sa dostať dopredu," povedal.
Klimatickej politike musí vládnuť zdravý rozum, nie ideológia, uviedol Orbán
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vyzval v utorok na Konferencii OSN o zmene klímy (COP29) v Baku na klimatickú politiku riadenú zdravým rozumom, a nie ideológiou či panikou. Informuje o tom agentúra MTI. "Naša klimatická politika sa musí riadiť uvážlivosťou a zdravým rozumom, nie ideológiou, nadmernou ustráchanosťou či panikou," povedal maďarský premiér.
Podľa jeho slov Azerbajdžan je kľúčovým partnerom Európy pri dosahovaní cieľov klimatickej politiky, preto je ideálnym miestom na usporiadanie tejto konferencie. Orbán pripomenul, že na minulotýždňovom neformálnom summite EÚ v Budapešti európski lídri prijali novú deklaráciu o konkurencieschopnosti, ktorá bude formovať aj klimatický prístup EÚ.
"Naším poslaním je zvýšiť konkurencieschopnosť Európy a s touto víziou pristupujeme k ochrane klímy. Sme hrdí na to, že Maďarsko bolo v posledných rokoch jednou z mála krajín na svete, ktorá dokázala zlepšiť svoju ekonomickú výkonnosť a zároveň znížiť emisie," dodal maďarský ministerský predseda. Zdôraznil, že v tomto procese nie je možné obetovať priemysel alebo poľnohospodárstvo. "Musíme pokračovať v ekologickom prechode a zároveň naďalej využívať zemný plyn, ropu a jadrovú energiu," vyhlásil Orbán.
