TBILISI - Zoskupenie štyroch prozápadných opozičných strán podľa exit pollu zrejme získa väčšinu v sobotných parlamentných voľbách v Gruzínsku. Opozičné strany podľa prieskumu získali 51,9 percenta hlasov, pričom vládnuca strana Gruzínsky sen získala 40,9 percenta. Informujeme o tom na základe správy agentúry AFP. Výsledok volieb podľa mnohých určí budúce smerovanie tejto juhokaukazskej krajiny.
Agentúra Reuters však upozorňuje na rozdiely vo zverejnených exit polloch. Jeden prieskum ukázal, že vo voľbách zrejme zvíťazí Gruzínsky sen, zatiaľ čo na základe dvoch ďalších prieskumov získa väčšinu v parlamente zoskupenie štyroch opozičných strán.
Podľa údajov ústrednej volebnej komisie prišlo hlasovať skoro 59 percent oprávnených voličov. Voľby sa odohrali v pokojnej a bezpečnej atmosfére, uviedla komisia napriek tomu, že počas dňa médiá informovali o potýčkach pred volebnými miestnosťami a zaznamenaný bol najmenej jeden pokus o viacpočetné hlasovanie.
Po sčítaní 70% okrskov vedie vládna strana
Súčasná vládnuca strana Gruzínsky sen vedie s asi 53 percentami hlasov v dnešných parlamentných voľbách v Gruzínsku. Po sčítaní hlasov z približne 70 percent okrskov o tom podľa agentúry Reuters informovala tamojšia ústredná volebná komisia. Za víťaza volieb sa už krátko po zatvorení volebných miestností označil gruzínsky sen, ako aj opozícia.
Aké budú výsledky?
Prezidentka Salome Zurabišviliová po zverejnení exit pollu, podľa ktorého zrejme zvíťazí opozičné zoskupenie, na sociálnej sieti X uviedla, že "európske Gruzínsko vyhráva s 52 percentami napriek pokusom o zmanipulovanie volieb a bez hlasov diaspóry". Líderka opozičnej strany Zjednotené národné hnutie (UNM) Tina Bokučava, ktorá je súčasťou opozičného zoskupenia, povedala novinárom, že vo voľbách zvíťazil gruzínsky ľud a Európa. Gruzínsky oligarcha a zakladateľ strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili však za víťaza volieb vyhlásil vládnucu stranu, píše Reuters. Podľa agentúry DPA krátko po zatvorení volebných miestností oslavovala strana v Tbilisi údajné víťazstvo vo voľbách ohňostrojom.
Agentúra Reuters uvádza, že Gruzínsko dlho patrilo medzi postsovietske krajiny s najsilnejšou západnou orientáciou. Dokladom toho je napríklad hlavná trieda vedúca z tbiliského letiska, ktorá nesie meno niekdajšieho amerického prezidenta Georgea Busha mladšieho. Avšak vzťahy Gruzínska so Západom silno ochladli po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu predvlani vo februári. Gruzínska vláda odmietla zaviesť protiruské sankcie a rétorika Gruzínskeho sna začala byť v čoraz väčšej miere proruská. Opozícia aj Západ vládnucu stranu obviňujú zo zavádzania autoritárskej politiky v štýle súčasného ruského režimu.
Gruzínsko je kandidátom na členstvo v EÚ, dvadsaťsedmička ale kvôli krokom vlády prístupový proces pozastavila.
Gruzínsky sen je pri moci od roku 2012
Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. Brusel mu však v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci, a to v reakcii na prijatie "zákona o zahraničných agentoch". Brusel varoval, že prijatím takéhoto zákona Gruzínsko podkopáva svoju dlhodobú snahu o členstvo v Európskej únii. Upozornil tiež, že o šanciach Gruzínska na jeho členstvo v eurobloku zrejme rozhodnú aj výsledky parlamentných volieb. Gruzínsky sen je pri moci od roku 2012. Spočiatku mal liberálnu prozápadnú politickú agendu avšak v posledných dvoch rokoch strana zmenila svoju politickú orientáciu a kritici ju obviňujú z potláčania demokracie a približovania sa k Rusku.
V predvolebnej kampani šírila konšpiračné teórie o vťahovaní Gruzínska do konfliktu na Ukrajine a o bezprostredne hroziacej vojne, ktorej dokáže zabrániť len ona, komentuje AFP. Kremeľ v piatok obvinil Západ zo zasahovania do parlamentných volieb v Gruzínsku. Voľby v Gruzínsku v sobotu sprevádzalo aj viacero násilných incidentov. Ústredná volebná komisia oznámila, že eviduje viac ako 100 porušení pravidiel pri hlasovaní.
