ŠTRAŠBURG - Európska únia potrebuje zmenu, vyhlásil v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Ako dodal, aktuálne polročné predsedníctvo Maďarska v Rade EÚ by chcelo byť v procese zmien katalyzátorom. S odvolaním sa na server infostart.hu o tom informuje spravodajca v Budapešti.
Maďarský premiér pripomenul, že v roku 2011, počas prvého predsedníctva Maďarska v EÚ, boli krízy vyvolané finančnou situáciou, protestným hnutím Arabská jar a došlo vtedy aj k tragédii v japonskej Fukušime. "Počas nášho predsedníctva sme rozbehli rómsku stratégiu. Únia uzavrela úspešný proces prístupových rokovaní s Chorvátskom, no situácia je dnes komplikovanejšia: na Ukrajine zúri vojna, na Blízkom východe a v Afrike je konflikt a každý konflikt môže eskalovať, pričom bezpečnostná kríza môže spôsobiť aj rozpad schengenského systému," povedal Orbán.
archívne video
"Únia sa musí zmeniť! Maďarské predsedníctvo je hlasom zmeny, chce byť jej katalyzátorom. Nemôžeme síce rozhodovať, ale chceme predkladať návrhy," podčiarkol. K situácii v EÚ maďarský ministerský predseda konštatoval, že jej konkurencieschopnosť klesá, ceny sú vyššie ako u konkurentov a prechod z ruskej energetiky výrazne zníži aj HDP, preto bolo potrebné na prechod zaviesť dotácie.
Hlavná prekážka
Polovica európskych firiem podľa Orbánových slov vidí ako hlavnú prekážku náklady na energie, kvôli ktorým výroba klesla o 10-15 percent. "Odporúčame, aby sme sa nenechali ukolísať ilúziou, že zelený prechod ponúka riešenie tohto problému," poznamenal s tým, že dekarbonizácia v súčasnosti vedie k nezamestnanosti, čo je viditeľné v automobilovom priemysle.
K otázke migrácie premiér upozornil, že tá nekompenzuje prirodzený úbytok obyvateľstva. "Členské štáty požadujú od inštitúcií rýchle a rozhodné kroky. Očakávame ukončenie nadmernej regulácie, zelenú priemyselnú politiku, posilnenie vnútorného trhu, rozšírenie obchodnej politiky a zníženie administratívnej záťaže," zhrnul Orbán, ktorý urgoval prijatie nového paktu konkurencieschopnosti a navrhol, aby ten bol témou summitu EÚ 8. novembra v Budapešti.
Leyenová nechápe
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu vystúpila kriticky na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý krátko predtým predstavil priority maďarského predsedníctva v Rade EÚ. Informuje o tom spravodajca.
Pripomenula, že ešte stále sú v EÚ lídri, ktorí za vojnový stav na Ukrajine neobviňujú agresora, teda Rusko, ale Ukrajincov. Pomohla si paralelou, keď položila otázku, či by títo lídri obvinili z diania v roku 1956 Maďarov, v roku 1968 občanov Československa či v roku 1990 Litovčanov za to, čo sa dialo na podnet Moskvy. Uviedla, že Ukrajinci bojujú za slobodou a je len jedna cesta na dosiahnutie mieru, a to je ďalej pomáhať Ukrajincom, ekonomicky, finančne aj vojensky. Upozornila, že minulý týždeň eurokomisia oznámila poskytnutie 35 miliárd eur ako makrofinančnú pôžičku, čo bude splatené z výnosov zo zmrazených ruských aktív.
"Budeme stáť pri Ukrajine počas tejto zimy a tak dlho, ako to bude potrebné," dodala šéfka eurokomisie. V oblasti konkurencieschopnosti pripomenula správu Maria Draghiho a potrebu odstraňovať bariéry na jednotnom trhu, ktoré predstavujú aj čínske clá a opatrenia brániace európskym firmám pôsobiť cezhranične. Spomenula, že EÚ sa snaží budovať úniu úspor a investícií. Zároveň však vníma to, že maďarská vláda ide opačným smerom a vzďaľuje sa jednotnému trhu a to v dobe, kedy maďarský HDP na hlavu je už nižší ako v susedných krajinách.
Von der Leyenová pripomenula aj úsilie o dekarbonizáciu, čo kráča ruka v ruke so znižovaním závislosti od ruských fosílnych palív, avšak s odkazom na Orbána dodala, že sú tu lídri, ktorí trvajú na fosílnych palivách z Ruska a idú proti spoločnej deklarácii krajín EÚ z Versailles z roku 2022. Šéfka EK sa dotkla aj témy migrácie, o ktorej hovoril aj Orbán, a uviedla, že je to európska výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú reakciu. Aj preto bol prijatý nový pakt o migrácii a azyle, ktorý treba implementovať a EÚ sa zameriava na štáty s vonkajšími hranicami Únie.
Zároveň dodala, že nechápe, prečo Orbánova vláda predčasne prepúšťa odsúdených pašerákov migrantov, čím "hádže problém za múry susedov". Poukázala na to, že maďarská vláda dáva pracovné povolenia pre ruských občanov bez dodatočných bezpečnostných previerok a kontrol a že nový vízový režim sa stáva bezpečnostným rizikom nielen pre Maďarsko, ale pre všetky členské štáty EÚ. Pýtala sa tiež, prečo maďarská vláda dovoľuje čínskej polícii pôsobiť na jej území a či tým neotvára zadné dvierka pre pôsobenie zahraničných síl v Európe.
Von der Leyenová pripomenula, že Orbán v roku 2011, počas prvého predsedníctva v Rade EÚ, sľuboval, že bude kráčať v stopách revolucionárov z roku 1956 a že EÚ musí zostať zjednotená. "To platilo vtedy aj dnes. Tak sa obraciam na maďarských občanov: sme jednou rodinou. Vaša budúcnosť je našou budúcnosťou a 1O miliónov Maďarov má dobrú príležitosť túto budúcnosť vytvárať," odkázala v závere svojho vystúpenia.
