WASHINGTON/BRATISLAVA - Demokrat Jimmy Carter bol v rokoch 1977 až 1981 v poradí 39. prezidentom Spojených štátov amerických. Dňa 22. marca 2019 sa stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách USA.
Počas jeho éry sprostredkovali Spojené štáty v roku 1978 dohody medzi Izraelom a Egyptom a o rok neskôr podpísali USA a Sovietsky zväz zmluvu SALT II, ktorá obmedzovala vývoj niektorých druhov rakiet s jadrovými hlavicami. Za výrazný podiel na mierovom riešení medzinárodných konfliktov získal v roku 2002 Nobelovu cenu mieru. James (Jimmy) Earl Carter Jr. sa narodil 1. októbra 1924 v Plains v americkom štáte Georgia. Jeho otec bol farmár, úspešný obchodník a poslanec Georgie. Matka pracovala ako ošetrovateľka v miestnej nemocnici. V roku 1946 ukončil Námornú akadémiu v Annapolise a vstúpil do námorníctva. Po siedmich rokoch služby sa vrátil do rodnej obce Plains.
V roku 1962 vstúpil do politiky ako člen Demokratickej strany. Postupne sa stal senátorom a v januári 1971 guvernérom Georgie. Zameral sa na ekológiu, zefektívnenie štátnej správy a odstraňovanie rasových bariér. Svoju prezidentskú kandidatúru oznámil v decembri 1974. Vo voľbách 2. novembra 1976 tesne zvíťazil nad republikánom Geraldom Fordom (50,1 % : 48 %). Funkčné obdobie Jimmyho Cartera v prezidentskom úrade trvalo od 20. januára 1977 do 20. januára 1981, keď ho v Bielom dome vystriedal republikán Ronald Reagan.
Za jeho najväčšie úspechy sa považuje vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády
Za najväčšie Carterove úspechy v prezidentskom úrade na domácej politickej scéne sa považuje vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády. V jej rámci vzniklo ministerstvo energetiky a ministerstvo školstva. Presadil tiež silnejšiu legislatívu zameranú na ochranu životného prostredia. V medzinárodnej politike boli jeho najväčšími úspechmi uzatvorenie dohody o Panamskom prieplave (1977), podpísanie dohôd z Camp Davidu medzi Egyptom a Izraelom (1978), nadviazanie diplomatických stykov s Čínou (1979) a pokračovanie rozhovorov o obmedzení strategických zbraní so Sovietskym zväzom SALT II (Strategic Arms Limitation Talks).
Zmluvu SALT II podpísal 18. júna 1979 vo Viedni s Carterom vtedajší najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Brežnev. Po invázii Sovietskeho zväzu do Afganistanu v tom istom roku však americký Senát odmietol zmluvu SALT II ratifikovať. Carter sa uchádzal o prezidentský úrad aj vo voľbách 4. novembra 1980, avšak neúspešne. Porazil ho republikán Ronald Reagan pomerom hlasov 50,8 % : 41 %. Po odchode z Bieleho domu založil Carter v roku 1982 spoločne s manželkou Rosalynn Carterovo centrum, ktoré sa už viac ako štyri desiatky rokov angažuje v podpore ľudských práv, pri riešení konfliktov, monitorovaní volieb, ako aj v zdravotníckej oblasti.
Prešiel do domácej hospicovej starostlivosti
V marci 2019 sa stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách Spojených štátov. Dovtedajší "rekordér" George H. W. Bush zomrel 30. novembra 2018 vo veku 94 rokov. V posledných rokoch mal Jimmy Carter viacero zdravotných problémov. V roku 2015 mu diagnostikovali rakovinu mozgu i pečene a podrobil sa úspešnej operácii a rádioterapii. V máji 2019 spadol vo svojom dome v štáte Georgia a utrpel zlomeninu v oblasti bedrového kĺbu. Niekoľko týždňov predtým si doma pri páde poranil hlavu.
Carterovo centrum 18. februára 2023 oznámilo, že bývalý americký prezident prešiel do tzv. domácej hospicovej starostlivosti. Rozhodol sa tak po sérii krátkych pobytov v nemocnici, pretože chce "stráviť zvyšný čas doma so svojou rodinou a namiesto ďalších lekárskych zásahov podstúpiť hospicovú (respektíve paliatívnu) starostlivosť". Odvtedy sa exprezident Carter objavoval na verejnosti veľmi zriedkavo. Dňa 28. novembra 2023 sa v kostole Glenn Memorial v Atlante zúčastnil na poslednej rozlúčke so svojou zosnulou manželkou Rosalynn Carterovou. Bývalá prvá dáma USA zomrela 19. novembra 2023 vo veku 96 rokov a s Carterom tvorili manželský pár 77 rokov.
