NEW YORK - Sériu explózií komunikačných zariadení z tohto týždňa v Libanone, ktorá cielila na členov hnutia Hizballáa a je pripisovaná Izraelu, odsúdil aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho by táto akcia mohla byť považovaná za vojnový zločin. Türk to podľa tlačových agentúr povedal v piatok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN k tejto záležitosti. Na medzinárodné vyšetrovanie explózií komunikačných zariadení v Libanone, ktoré zabili štyri desiatky ľudí, vrátane niekoľkých detí a žien, a tisíce ďalších zranili, vyzvala v piatok aj organizácia Amnesty International.
Séria explózií pagerov a vysielačiek v utorok a v stredu v Libanone podľa Türka "rozšírila strach, paniku a hrôzu medzi ľuďmi v Libanone", ktorí už tak trpia pre dlhoročnú ekonomickú krízu a konflikt Hizballáhu s Izraelom. "Násilie s cieľom šíriť teror medzi civilistami je vojnovým zločinom," dodal Türk, ktorý vyzval tiež na nezávislé vyšetrovanie explózií komunikačných zariadení. "Medzinárodné humanitárne právo zakazuje užívanie nástražných výbušných zariadení v podobe zdanlivo neškodných prenosných predmetov," povedal Türk podľa BBC na zasadnutí BR OSN.
K výbuchom pagerov a vysielačiek sa nikto neprihlásil, Hizballáh aj libanonská vláda ich ale pripísali Izraelu. Libanonská diplomacia ich označila za "teroristickú agresiu" a "porušenie medzinárodného humanitárneho práva". "Tí, ktorí naplánovali a vykonali tieto útoky, nepreverili, kto ďalší môže byť v bezprostrednej blízkosti zariadenia v čase výbuchu a zrejme ani to, či pagery a vysielačky dostali iba bojovníci Hizballáhu," uviedla organizácia Amnesty International. Explózie nastali v supermarketoch, autách, uliciach a na ďalších rušných verejných priestranstvách a spôsobili nielen smrť a zranenia, ale aj paniku po celom Libanone. Zaťažili tiež libanonské zdravotnícke zariadenia.
Mohlo byť porušené medzinárodné právo
Tiež podľa expertky na globálnu bezpečnosť z Oxfordskej univerzity Janiny Dillovej mohlo byť porušené medzinárodné právo. "Každý útok vo vojne... každý výbuch zariadenia má byť namierený proti jednotlivcovi, o ktorom útočník vie, alebo sa dôvodne domnieva, že je legitímnym cieľom útoku. Bojovníci Hizballáhu sú teda legitímnymi cieľmi útokov, ale kľúčové je, že nie každý člen Hizballáhu je členom ozbrojeného krídla tohto hnutia," povedala televízii Deutsche Welle (DW) Dillová. "A aj keby všetky tieto útoky boli zamerané na bojovníkov Hizballáhu, z právneho hľadiska vyvstáva otázka, či útočiaca strana, potenciálne Izrael, mala prostriedky alebo spravodajské informácie na overenie, že pagery naozaj skončia v rukách zamýšľaných jednotlivcov, teda bojovníkov Hizballáhu," dodala.
Hizballáh, v preklade Alláhova strana, je militantné islamistické hnutie, ale aj politická strana. Má ministrov v libanonskej vláde aj poslancov v parlamente. Je kľúčovým spojencom Iránu aj palestínskeho hnutia Hamas a najmocnejšou vojenskou silou v Libanone. S Izraelom bojuje už niekoľko desiatok rokov a viedol s ním dve vojny, naposledy v roku 2006. V posledných rokoch sa sporadicky ostreľovali cez hranicu, ale od vlaňajšieho októbra, keď začala vojna v Gaze, vykonáva obe strany letecké útoky cez hranicu každý deň. Od októbra si cezhraničné útoky Hizballáhu na izraelskej strane podľa serveru ToI vyžiadali smrť 26 civilistov a 22 vojakov a v Libanone pri izraelskom ostreľovaní zomrelo takmer päť stoviek členov Hizballáhu a desiatky civilistov.
