MOSKVA – Vyzerá to tak, že ďalšia európska krajina sa bude snažiť prikloniť na stranu Západu. Rusko ako dlhoročný spojenec Arménska, si to veľmi dobre uvedomuje. Z Kremľa prišiel preto jasný odkaz, ako by mala táto krajina postupovať.
archívne video
Kremeľ odkázal svojmu dlhoročnému spojencovi Arménsku, ako by mal postupovať v ďalšom politickom smerovaní. Cez svojho hovorcu Dimitrija Peskova v podstate Jerevanu umožnil, aby si slobodne zvolil ďalšie kroky, no následne upozornil, aby sa situácia nevyvíjala ako na Ukrajine.
Euromajdan
Peskov mal na mysli obdobie po zvrhnutí proruského prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča v roku 2014. Od tej doby Rusi anektovali Krym (oficiálne sa v regióne konalo referendum o pričlenení Krymu do Ruskej federácie), na východe vytvoril ruský odboj samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku. Mnoho Ukrajincov je názoru, že vojna začala už v roku 2014.
Práve tohto sa chce Rusko vyvarovať. Peskov v stredu 24. júla povedal, že "Arménsko si môže slobodne zvoliť svoje politické smerovanie, ale Moskva si želá, aby sa neopakoval geopolitický posun, ktorý nastal na Ukrajine". Nepokoje na Ukrajine napokon vyvrcholili totálnou vojnou, keď prezident Putin spustil dňa 24. februára 2022 "špeciálnu vojenskú operáciu".
Arménsko je na Kaukaze vnímané, ako krajina, ktorá je pod ochrannou rukou Ruskej federácie. V ostatnom čase sa však ich vzťahy ochladili, keďže arménsky premiér Nikol Pašinjan smeruje politiku krajiny na Západ.
Rusko nepomohlo
Rusi to dali arménskej vláde pocítiť, keď jednotky Azerbajdžanu obsadili sporný región Náhorný Karabach, ležiaci medzi Jerevanom a Baku. Moskva na túto situáciu nereagovala. Etnickí Arméni z Náhorného Karabachu žili viac ako tri desaťročia v "de facto" nezávislosti až do septembra 2023. Vtedy ofenzívou zabral toto územie Azerbajdžan a prinútil približne 100-tisíc Arménov odísť.
Arménsko aj Azerbajdžan sa počas uplynulých mesiacov snažili dosiahnuť pokrok v mierových rokovaniach, ktoré sa týkajú aj vymedzenia hraníc, pričom Arménsko súhlasilo s odovzdaním štyroch sporných pohraničných obcí Azerbajdžanu. Súčasná rétorika Ruskej federácie stále hovorí o Arménsku ako o spojencovi, s ktorým chce naďalej spolupracovať.
