ŠTRASBURG - Europoslancov dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu čaká najdôležitejšie hlasovanie tohto týždňa. Budú rozhodovať, či opätovne potvrdí vo funkcii na najbližších päť rokov doterajšiu predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Prejav šéfky únijnej exekutívy je naplánovaný na 09:00 a mnohí zdôrazňujú, že bude záležať na každom prednesenom slove. Nasledovať bude debata s europoslancami. Samotná tajná voľba sa začne o 13:00 a výsledky by mohli byť zverejnené okolo 14:30 až 15:00, uviedol hovorca Európskeho parlamentu Jaume Duch.
Frakcie Európskej ľudovej strany (EPP), frakcie socialistov a demokratov (S & D) a liberáli z Obnovy Európy (Renew Europe), na ktorých podporu šéfka EK spolieha, majú spolu v novozvolenom Európskom parlamente 401 mandátov. Von der Leyenová potrebuje 361 hlasov. V tajnom hlasovaní ju však zrejme časť poslancov z týchto troch frakcií nepodporí. Šéfka komisie sa tak v uplynulých dňoch snažila získať priazeň europoslancov aj z ďalších klubov, napríklad z frakcie Zelených, ale tiež konzervatívcov z ECR (Európski konzervatívci a reformisti).
archívne video
Podľa informácií ČTK väčšina českých europoslancov von der Leyenovú nepodporí
Súčasná šéfka únijnej exekutívy získa pravdepodobne hlasy len od pätice českých europoslancov zo svojej ľudovej frakcie. Ruku by pre ňu mohli zdvihnúť tiež traja českí europoslanci z ECR, ktorej súčasťou je ODS. Naopak europoslanci z ANO, ktorí sú v novej frakcii Patrioti pre Európu, ju nepodporia, pretože nesúhlasia s tým, v akom duchu sa niesol jej doterajší päťročný mandát, ktorý mal podľa nich "negatívne dopady na životy ľudí". Znovuzvolení von der Leyenovej určite nepodporia ani dvaja nezaradení poslanci zo Stačilo! Katarína Konečná a Ondřej Dostál, ani Ivan David zvolený za SPD a Trikolóru, ktorý je členom frakcie Európa suverénnych národov (Europe of Sovereign Nations, ESN).
Ak von der Leyenová podporu nezíska, bude sa musieť uskutočniť mimoriadny summit EÚ, kde šéfovia štátov a vlád navrhnú iného kandidáta. Podľa zdrojov ČTK sa už aj na tento variant v Bruseli pripravujú a možné stretnutie únijných prezidentov a premiérov by sa mohlo uskutočniť v týždni od 22. júla.
Extrémisti nesmú ničiť náš spôsob života
V úvode prejavu vyhlásila, že Európa stojí na rázcestí a v nasledujúcom období sa bude rozhodovať aj o tom, ako bude Únia vyzerať o 50 rokov. Podľa jej slov Únia nedokáže ovplyvniť diktátorov na celom svete, ale musí chrániť demokraciu a bezpečnosť u seba. Poukázala pritom na rastúce životné náklady, strach mladých ľudí z klimatickej zmeny, perspektívy vojny a pocit podnikateľov a poľnohospodárov, že neprosperujú. Upozornila, že existujú tendencie polarizovať spoločnosť, pričom iba silná európska spolupráca môže čeliť týmto výzvam.
"Som presvedčená, že verzia Európy po druhej svetovej vojne je tou najlepšou verziou v histórii. Nikdy sa nebudem prizerať na to, ako budeme rozoštvávaní zvnútra aj zvonku, nedovolím polarizáciu spoločnosti, neprijmem to, že demagógovia a extrémisti ničia náš spôsob života. Som tu preto, aby som viedla demokratické sily v tomto parlamente. Toto je vízia, ktorú som si stanovila," vyhlásila.
Vyjadrila nádej, že EÚ dokáže chrániť ľudí a demokraciu, že bude mať silný hlas vo svete a bude presadzovať to, na čom sa jej členovia férovo dohodnú a že bude implementovať Európsku zelenú dohodu. "Som presvedčená, že tieto priority reflektujú všetky demokratické sily v Európskom parlamente," dodala.
Sľubuje spoločné obranné projekty EÚ
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo svojom štvrtkovom prejave v pléne Európskeho parlamentu (EP) zdôraznila, že ak získa nový mandát na čele exekutívy EÚ, prijme všetky opatrenia na posilnenie Európy. Prisľúbila spustiť spoločné obranné projekty EÚ vrátane európskeho protiraketového štítu. Informuje spravodajca.
"Navrhneme sériu obranných projektov spoločného európskeho záujmu, počnúc európskym štítom protivzdušnej obrany a kybernetickou obranou," uviedla. Značnú časť svojho prejavu venovala Ukrajine. Pripomenula, že Rusko stále útočí na východe Ukrajiny a stavilo na to, že opotrebovávacia vojna oslabí Západ a EÚ. K tomu však podľa nej nedôjde, lebo EÚ bude podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebné.
Kritizovala v tejto súvislosti maďarského premiéra Viktora Orbána za jeho takzvanú mierovú misiu v Moskve, čo označila za "misiu zapáčiť sa Rusku". Dodala, že po dvoch dňoch od tejto návštevy Rusko zbombardovalo detskú nemocnicu v Kyjeve. "Nastal čas vybudovať skutočnú európsku obrannú úniu v prospech európskeho priemyslu. Nie všetkým sa to páči, ale nesmieme ignorovať hrozby pre našu bezpečnosť," odkázala.
Ďalší záväzok von der Leyenovej sa týka klimatickej politiky. Sľúbila, že eurokomisia sa nevzdá zelenej agendy a vyvinie snahy, aby ceny energií klesli a EÚ nebola závislá od dovozu fosílnych palív. V oblasti bezpečnosti upozornila na hrozby organizovaného zločinu a kybernetických hrozieb, ktorým možno cezhranične čeliť iba spoločnými silami. Sľúbila, že navrhne zdvojnásobiť počet európskych policajtov v Europole a v záujme lepšej ochrany hraníc navrhne strojnásobiť personál agentúry Frontex na 30.000 pohraničníkov.
Podľa jej slov EK prijme nový prístup k návratovej politike migrantov a vytváraniu partnerstiev s krajinami na juhu. Jeden z eurokomisárov bude mať na starosti oblasť Stredomoria a šéfka diplomacie EÚ bude mať posilnenú agendu o tento rozmer.
Von der Leyenová ohlásila vytvorenie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, ktorý okrem iného prispeje k stimulácii inovácií. Cieľom je podľa nej, aby firmy zostali v Európe, kde nájdu dostatok príležitostí a podporu pre inovácie. Prisľúbila tiež vypracovať novú európsku stratégiu pre poľnohospodárov a potravinárske odvetvia, aby farmári mali férové príjmy.
Podporila rozšírenie EÚ a snahy o prímerie v Pásme Gazy
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo štvrtok predpoludním podporila rozširovanie Európskej Únie a snahy o dosiahnutie mieru na Blízkom východe. Uviedla to v pléne Európskeho parlamentu (EP) krátko predtým, ako europoslanci v tajnej voľbe rozhodnú o tom, či ostane šéfkou exekutívy EÚ aj v druhom funkčnom období, informuje spravodajca.
Von der Leyenová spresnila, že proces rozširovania sa bude diať na základe zásluh a dobrej pripravenosti kandidátskych krajín zo západného Balkánu a východnej Európy. Rozšírenie vníma ako historickú, politickú a geostrategickú zodpovednosť, ktorá Úniu urobí silnejšou vo svete a pomôže šíriť stabilitu a prosperitu naprieč Európou.
Zdôraznila, že vojna v Pásme Gazy sa musí okamžite skončiť, najmä z dôvodu množstva civilných obetí. Únia tu musí zohrať úlohu hlavne v oblasti humanitárnej pomoci. Dodala, že eurokomisia chce vyčleniť väčší finančný balík v prospech Palestínskej samosprávy, ktorá by mala riešiť problémy Palestínčanov.
Von der Leyenová vo svojom príhovore kládla dôraz na sociálnu politiku EÚ vrátane dostupnosti bývania, pre čo je pripravená vymenovať aj eurokomisára. Ten vypracuje plán pre dostupné bývanie v EÚ a zistí možnosti verejného a súkromného financovania. Komisia podľa nej bude pokračovať aj v politike súdržnosti. Prihovorila sa za lepšiu ochranu mladých vystavených čoraz viac prieniku sociálnych médií a za ochranu duševného zdravia obyvateľov EÚ.
Vyzvala na zastavenie násilie na ženách, lepšie skĺbenie zamestnania s rodinou a vyrovnanie nielen platov medzi mužmi a ženami, ale aj dôchodkov. Prihovorila sa za ochranu nezávislosti médií, kvalitné mediálne vzdelávanie a potrebu chrániť EÚ pred kybernetickými útokmi a dezinformačnými kampaňami s ruským a čínskym pozadím.
"Treba zabrániť zahraničný aktérom, aby zasahovali do našich demokratických procesov a podkopávali ich. Treba silné opatrenia na európskej úrovni. Komisia preto navrhne európsky štít demokracie," vysvetlila šéfka EK. V závere upozornila, že snaha ochraňovať princíp právneho štátu bude ústrednou témou eurokomisie, čo znamená aj rešpektovanie zásad právneho štátu pri čerpaní zdrojov z európskeho rozpočtu.
Laššáková pripomenula úmrtie Krivočenka a atentát na Fica
Slovenská europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SD) dostala vo štvrtok predpoludním priestor ako jediný zástupca Slovenska reagovať na prejav predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa uchádza o dôveru europarlamentu pre svoj druhý mandát na čele exekutívy EÚ. Informuje o tom spravodajca.
Na vystúpenie von der Leyenovej, v ktorom predstavila svoje priority na nadchádzajúce obdobie, ak dostane dôveru, zareagovalo 36 europoslancov zo všetkých politických skupín europarlamentu. Priestor podľa zvyku dostali najskôr vedúci politických frakcií a potom aj ostatní europoslanci. Laššáková, ktorá je spolu so straníckymi kolegami zo Smeru-SD v skupine Nezaradených, vystúpila v poradí ako šestnásta a svoj prejav využila najmä na poukázanie na domáce politické témy.
Slovenská europoslankyňa uviedla, že von der Leyenovú od začiatku vnímala ako bojovníčku za politické práva žien, túto agendu sa jej však za posledných päť rokov nepodarilo presadiť a viac podľa nej pre ženy urobila napríklad Eleanor Rooseveltová, "iba manželka" bývalého prezidenta USA.
Šéfka EK je pre ňu podľa vlastného vyjadrenia veľkým sklamaním, ale nie preto, že Všeobecný súd EÚ skonštatoval, že EK neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám o kúpnych zmluvách na vakcíny proti ochoreniu COVID-19. "Pre mňa je sklamaním Komisia pod vaším vedením. Na Slovensku sa advokát Ľubomír Krivočenko počas covidu udusil vo väzbe. Štát mal vyše 30 pľúcnych ventilácií, ale on nedostal ani jednu a mrzí ma to preto, že vy ste v prvom rade lekárka. Ak štát pozbaví niekoho osobnej slobody, musí zabezpečiť, aby väzba bola na nevyhnutný čas, a musí chrániť život. Alebo sme v EÚ prijali trest smrti ako formu trestu a iba ja to neviem?" opýtala sa Laššáková šéfky EK.
Podľa jej slov advokát Krivočenko nebol jediný, kto v rokoch 2020 až 2023 zomrel vinou štátu, pričom EK pod vedením von der Leyenovej ani raz neupozornila na porušovanie ľudských práv a slobôd na Slovensku. "Krivenie práva dnešnou opozíciou v máji 2024 vyústilo do atentátu na (premiéra) Roberta Fica," dodala Laššáková. Odkázala, že ani ona, ani jej stranícki kolegovia nemôžu von der Leyenovú v hlasovaní podporiť - lebo "by to bola neúcta voči tým ženám, ktoré sa pričinili o rozvoj a ochranu ľudských práv".
