KYJEV/ZELENOGRAD – Rusi povolávajú a pripúšťajú do armády zrejme už každého dobrovoľníka. Námietky nepadli ani pri mene päťnásobného vraha, ktorý si navyše odpykával dlhoročný trest v trestaneckej kolónii. Keď požiadal o presun na ukrajinský front, ruské velenie mu to umožnilo. Jurij Gricenko (62) už teraz viac ako rok slúži medzi zdravotníkmi, ktorí evakuujú svojich zranených z bojiska.
archívne video
Nebyť vojny na Ukrajine, Jurij Gricenko (62), by sa stále nachádzal v trestaneckej kolónii za viacnásobnú brutálnu vraždu. V okolí Moskvy totiž ubil kladivom najmenej päť žien, pričom zranil ďalších desať. Za tento čin mal pobudnúť za mrežami 22 rokov. Prišla však vojna a nevydarená blesková "špeciálna vojenská operácia" na obsadenie celej Ukrajiny. Rusom sa míňali muži a Gricenko to chcel využiť.
Z väzenia na front
Sériový vrah, ktorý je v Rusku známy aj pod prezývkou "zelenogradský Čikatilo", podpísal kontrakt s ruskou armádou, prepustili ho z väzenia a presunul sa priamo na ukrajinský front. Informáciu poskytol telegramový účet "Shot" s vyjadrením, že "Gricenko bol prepustený z mordvinskej trestaneckej kolónie číslo 10 po odpykaní celého 22-ročného trestu. Odišiel však odtiaľ skôr". Vo väzení fyzicky napádal spoluväzňov aj dozorcov. Na samotke strávil 13 rokov. Ako sa ďalej uvádza, k jednotkám Storm Z sa pripojil už v septembri 2023. Zo zdravotných dôvodov nemohol byť prijatý do útočných zložiek ruskej armády, ale skončil ako člen zdravotníckej evakuačnej čaty.
Na Ukrajine má Gricenko slúžiť až do konca vojny, teda do ukončenia "špeciálnej vojenskej operácie" ako jej hovoria Rusi. O jeho vyslaní na front informovali aj ruské médiá. Web Lenta.ru uvádza, že o podpísanie kontraktu požiadal sám a bez nátlaku, aby si údajne zaistil nejaký príjem. Po smrti jeho matky v Zelenograde pripadol totiž byt štátu.
Temná minulosť
Jurij Gricenko slúžil pôvodne ako policajt, ale pre problémy s alkoholom ho prepustili. Ženy podľa jednej zo svojich výpovedí nenávidel už od detstva. Prvú vraždu spáchal v roku 1993, keď prostitútku ubil panvicou. Umiestnili ho do trestaneckej kolónie Orenburg, odkiaľ sa po deviatich rokoch dostal podmienečne na slobodu.
V roku 2001 však vraždil opäť. K ženám sa stále priblížil odzadu a začal ich udierať kladivom. Sám sa vyjadril, že sa mu páči "tupý zvuk, ktorý zaznie po údere do hlavy". Trpel schizofréniou. Má na svedomí päť životov a okolo desať zranených žien. Dňa 19. novembra 2001 ho zastavil pri pokuse o ďalšiu vraždu vodič autobusu, ktorý počul krik jednej z cestujúcich.
