JERUZALEM – Izrael nebude súhlasiť s tým, aby hnutie Hamas naďalej vládlo v Pásme Gazy, a to ani počas procesu ukončovania tamojšej vojny. Uviedol to v nedeľu izraelský minister obrany Joav Galant, podľa ktorého skúmajú alternatívy voči vláde tejto islamistickej organizácie. Informuje správa agentúry Reuters.
"Budeme izolovať oblasti (v Gaze), odstránime príslušníkov Hamasu z týchto oblastí a zavedieme tam sily, ktoré umožnia vytvoriť alternatívnu vládu," uviedol Galant vo vyhlásení. O aké možnosti by mohlo ísť, nešpecifikoval.
archívne video
Iránom podporovaný Hamas, ktorého cieľom je zničiť Izrael, vládne v Pásme Gazy od roku 2007. Moci sa tam ujal rok po tom, ako zvíťazil v parlamentných voľbách a viedol krátku občiansku vojnu s bezpečnostnými silami Západom podporovanej Palestínskej samosprávy.
Izraelské médiá informovali, že v nedeľu večer sa zíde izraelský vojnový kabinet, ktorého je Galant členom, po tom, ako USA predložili rámcovú dohodu o ukončení vojny v Gaze. Hamas túto iniciatívu predbežne privítal, nijako však nenaznačil, že by sa mohol vzdať moci alebo dobrovoľne odzbrojiť.
Galant vo vyhlásení uviedol, že izraelská vojenská operácia spolu s vytvorením potenciálu pre zmenu vlády v Gaze umožní ukončenie vlády Hamasu a návrat rukojemníkov. "V žiadnej fáze prípadného procesu zameraného na ukončenie tejto vojny nebudeme súhlasiť s vládou Hamasu v Gaze," zdôraznil.
Vo veku 86 rokov zomrel bývalý izraelský minister zahraničných vecí David Levy
Vo veku 86 rokov zomrel v nedeľu bývalý izraelský minister zahraničných vecí David Levy, ktorý sa z manuálneho robotníka vypracoval na medzinárodnú scénu a inšpiroval ostatných židov-mizrachimov blízkovýchodného pôvodu. Informuje agentúra AFP.
Levy sa narodil v marockom hlavnom meste Rabat a patril k prvej vlne marockých židov, ktorí sa presťahovali do Izraela. Mnohí z nich sa cítili odsunutí na okraj, a to prevažne aškenázskym alebo európskym židovským vedením. Išlo o etnickú nevraživosť, ktorá sa znovu prejavila počas nedávnej ústavnej krízy.
Levy prešiel od komunálnej cez odborovú až po celoštátnu politiku - najmä ako člen konzervatívnej strany Likud, ktorá zmobilizovala podporu mizrachimov, a v parlamentných voľbách v roku 1977 sa dostala k moci. Levy ako minister pre bývanie v 80. rokoch viedol projekty na zlepšenie infraštruktúry pre chudobných Izraelčanov. V roku 1990 bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí. V tejto úlohe pôsobil tri funkčné obdobia.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vzdal Levymu česť a pripomenul, ako si Levy razil cestu a desaťročia slúžil verejnosti. "Na národnej úrovni zanechal svoju osobnú stopu v politickom živote, pričom sa staral o slabšie skupiny obyvateľstva, ktoré poznali ťažkosti. Nie vždy sme sa vo všetkom zhodli, ale vždy som si vážil jeho zmysel pre poslanie," uviedol Netanjahu.
Izrael dosiahol väčšinu svojich vojenských cieľom v Pásme Gazy
Spojené štáty po predstavení návrhu na prímerie v Pásme Gazy naďalej naliehajú na Izrael, aby tamojšiu vojnu ukončil. Podľa Washingtonu už v Gaze dosiahol väčšinu svojich vojenských cieľov, informuje správa agentúry DPA.
"Z čisto vojenského hľadiska je to tak, ako to povedal prezident (USA Joe) Biden: Izraelčania dosiahli väčšinu svojich cieľom v Gaze," povedal hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby v nedeľu v televízii ABC News. Hnutie Hamas má síce stále vojenský potenciál a naďalej je hrozbou pre Izraelčanov, nemá už však vojenské prostriedky na rozsiahly útok, aký vykonalo vlani 7. októbra.
Biden v piatok prekvapivo predstavil detaily návrhu na prímerie v Pásme Gazy, s ktorým podľa Washingtonu Izrael súhlasí. Povedal tiež, že je čas túto vojnu ukončiť. Izraelské vedenie opakovane uvádza, že vojna v Gaze sa skončí až vtedy, keď dosiahne všetky svoje ciele, ku ktorým patrí zničenie Hamasu.
O návrhu hovoril v nedeľu s izraelskými predstaviteľmi americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý vyzdvihol ochotu Izraela uzavrieť dohodu, oznámilo jeho ministerstvo podľa agentúry Reuters. Blinken telefonoval s ministrom izraelského vojenského kabinetu Bennym Gancom a ministrom obrany Joavom Galantom. Povedal im, že návrh spĺňa dlhodobé bezpečnostné záujmy Izraela. Zdôraznil súčasne, že teraz je na rade Hamas, aby s ponúkanou dohodou súhlasil.
Pri nálete neďaleko sýrskeho Aleppa zahynulo 12 provlídnych militantov
Pri nálete na továreň neďaleko mesta Aleppo na severe Sýrie prišlo v noci na pondelok o život najmenej 12 provládnych ozbrojencov. Sýrske ministerstvo obrany tento útok pripísalo Izraelu, informovala v pondelok agentúra AFP. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) uviedlo, že obeťami útoku sa stalo 12 "proiránskych bojovníkov sýrskej a cudzej národnosti".
Nálet na objekt v meste Hajján severne od Aleppa vyvolal v továrni silné explózie, dodal SOHR s tým, že Hajján ovládajú "proiránske formácie zložené zo Sýrčanov a cudzincov". Po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii Izrael podnikol na sýrskom území stovky útokov, ktoré sa zameriavali najmä na pozície vládnej armády a ozbrojených skupín podporovaných Iránom, vrátane militantnej skupiny Hizballáh.
Hoci sa Izrael k jednotlivým útokom v Sýrii vyjadruje len zriedka, opakuje, že nedovolí, aby Irán - jeho úhlavný nepriateľ - rozširoval svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii. Útoky na ciele v Sýrii sa zintenzívnili po vypuknutí vojny v palestínskom Pásme Gazy, ktorú vyvolal teroristický vpád palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023. Občianska vojna v Sýrii si od svojho vypuknutia v roku 2011 vyžiadala viac ako pol milióna obetí a ďalšie milióny vnútorne vysídlených osôb a utečencov.
