BRUSEL - Členské štáty Európskej únie v utorok na rokovaní v Bruseli definitívne potvrdili už skôr odsúhlasený migračný balíček, ktorý tvorí desať predpisov. Séria noriem počíta okrem iného s efektívnejšími kontrolami migrantov aj s rýchlejším vrátením neúspešných žiadateľov o azyl do krajín pôvodu. Zavádza tiež princíp, že tým krajinám únie, ktoré sú preťažené migračným tlakom, ostatní pomôžu buď tým, že od nich časť migrantov prevezmú, alebo ich podporia finančne či materiálne.
archívne video
Schválený pakt pozostáva z desiatich právnych predpisov, ktoré podporuje veľká väčšina členských štátov EÚ. Slovensko v súlade s avizovaným postojom hlasovalo pri dvoch predpisoch proti a pri ôsmich sa hlasovania zdržalo.
"Azylový a migračný pakt zaistí spravodlivejší a silnejší migračný systém, ktorý prinesie konkrétne zmeny v praxi. Nové pravidlá zefektívnia európsky azylový systém a zvýšia solidaritu medzi členskými štátmi," uviedla belgická štátna tajomníčka pre otázky azylu a migrácie Nicole de Moorová, ktorej krajina teraz EÚ predsedá. "Európska únia bude tiež pokračovať v úzkej spolupráci s tretími krajinami pri riešení základných príčin nelegálnej migrácie. Iba spoločne môžeme nájsť odpovede na globálnu migračnú výzvu," dodala.
Krajinám, ktoré sú preťažené migračným tlakom, ostatní pomôžu
Asi najviac diskutovanou smernicou bolo nariadenie o riadení azylu a migrácie. S cieľom pomôcť členským štátom, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, si budú môcť ostatné členské krajiny vybrať medzi premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, poskytnutím finančných príspevkov alebo zabezpečením operatívnej a technickej podpory.
Pôvodne sa počítalo s čiastkou 20-tisíc euro, ktorú by krajina mala zaplatiť za každého neprijatého migranta. Aktuálne schválený variant túto sumu neobsahuje, ale určuje zložitý mechanizmus výpočtu čiastky podľa počtu obyvateľov a HDP, ktorú by krajiny mali v určitých prípadoch prispievať do fondu solidarity.
Súčasťou tohto nariadenia je aj výnimka, ktorá upravuje situáciu, keď sú štáty pod významným migračným tlakom, čo zahŕňa napríklad aj fakt, že prijali významný počet ukrajinských utečencov ako teraz napríklad Slovensko. Európska komisia bude každý rok vyhodnocovať situáciu v Európskej únii a zisťovať, ktoré krajiny sú pod akým tlakom, aj pokiaľ ide napríklad o počet udelených dočasných ochrán. Ak to bude nad rámec spravodlivého podielu danej krajiny, bude to znamenať, že tento členský štát už nebude musieť byť solidárny s ďalšími členskými krajinami.
Identifikácia a biometrické údaje na vonkajšej hranici Únie
Nariadenie o skríningu umožní vnútroštátnym orgánom zaviesť dohodnutý postup voči nelegálnym migrantom a azylantom na vonkajšej hranici a zabezpečí, aby sa identifikácia, kontroly bezpečnosti a zraniteľnosti a hodnotenie zdravotného stavu vykonávali jednotným spôsobom. Aktualizovaná databáza Eurodac umožní zhromažďovať presnejšie údaje vrátane odtlačkov prstov a zobrazenia tváre osôb od šiestich rokov veku. Úrady budú tiež môcť u konkrétnej osoby vytvoriť záznam, či môže predstavovať bezpečnostnú hrozbu alebo či bola násilná alebo ozbrojená.
Členské štáty budú navyše musieť zaviesť nezávislé monitorovacie mechanizmy, aby sa zabezpečilo dodržiavanie základných práv žiadateľov. Tento bod obsahuje aj povinnosť zriadiť Národný monitorovací mechanizmus.
Spracovanie žiadosti o azyl na hraniciach EÚ bude v budúcnosti musieť byť rýchlejšie a lehoty na vybavenie neodôvodnených alebo neprípustných žiadostí budú kratšie. Ďalšie nariadenie sa zaoberá návratmi osôb, ktorých žiadosť v konaní na hraniciach je zamietnutá. Úrady budú mať na túto procedúru 12 týždňov. V prípade zamietnutia žiadosti má nasledovať konanie o vrátení, ktoré by malo trvať až 12 týždňov.
Nové pravidlá pre prijímanie žiadateľov o azyl
Smernica o kvalifikácii a podmienkach prijímania stanovuje jednotné pravidlá pre kritériá udeľovania medzinárodnej ochrany a normy pre prijímanie žiadateľov o azyl. Malo by to tiež pomôcť znížiť sekundárne pohyby medzi členskými štátmi. Hlavnou novinkou schválenej reformy je povinný hraničný postup. Ten sa bude vzťahovať na určité kategórie žiadateľov o azyl (napríklad z krajín s nízkou mierou uznania práva na azyl).
Cieľom postupu na vonkajších hraniciach EÚ je rýchlo posúdiť, či ide o neopodstatnené alebo neprípustné žiadosti. Osoby v azylovom hraničnom konaní nemajú oprávnenie na vstup na územie Únie. Nové pravidlá objasňujú, ktorý členský štát bude zodpovedný za žiadosť o azyl (v prípadoch, keď má osoba rodinného príslušníka v krajine EÚ alebo keď žiadosť o azyl nie je podaná v krajine prvého vstupu do EÚ).
Členské štáty budú mať teraz dva roky na to, aby uviedli prijaté predpisy do praxe. Európska komisia čoskoro predstaví spoločný implementačný plán, ktorý členským štátom v tomto procese pomôže.
