BRUSEL - Dňom Európy, ktorý pripadá na 9. mája, sa pripomína Schumanova deklarácia, ktorá odštartovala modernú európsku integráciu a viedla k vytvoreniu Európskej únie (EÚ). Deň Európy sa oficiálne pripomína od roku 1985 a stal sa jedným zo symbolov EÚ, akými sú vlajka EÚ, jej hymna či motto, ktoré znie "Zjednotení v rozmanitosti".
Základy európskej integrácie položil 9. mája 1950 vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman, keď v Paríži v prejave navrhol novú podobu politickej spolupráce v Európe, ktorá by zabránila vojnám medzi európskymi národmi. Pri jeho koncipovaní mu význame pomohol poradca i priateľ Jean Monnet.
archívne video
V prejave navrhol preniesť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a ocele pod jeden najvyšší orgán. Ten mal byť otvorený aj pre ďalšie európske krajiny. Ich spolupráca mala prebiehať tak, aby sa medzi európskymi krajinami vytvorili spoločné záujmy, ktoré by postupne viedli k politickej integrácii, základnému predpokladu upokojenia vzájomných vzťahov po druhej svetovej vojne.
"Európa sa nevybuduje naraz alebo podľa nejakého jednoduchého plánu. Vybuduje sa na základe konkrétnych dosiahnutých úspechov, ktoré najskôr vytvoria pocit vzájomnej solidarity. Spojenie európskych národov vyžaduje elimináciu dlhotrvajúceho nepriateľstva Francúzska a Nemecka," uviedol Schuman v prejave.
Na jeho návrh kladne zareagovalo šesť krajín - Francúzsko, Nemecká spolková republika, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko a 18. apríla 1951 podpísali Parížsku dohodu. Do platnosti vstúpila 23. júla 1952 a vzniklo tak Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO).
Schumanovo úsilie o spoluprácu európskych krajín neochablo a sústredil sa na tvorbu orgánov a inštitúcií budúcej spoločnej Európy. V roku 1955 sa stal predsedom Európskeho spoločenstva a v rokoch 1958-1960 bol prvým predsedom Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu. Pri odchode z úradu mu parlament pridelil titul "otec Európy".
Spolupráca sa prehĺbila v roku 1957
Spolupráca a integrácia sa výrazne prehĺbila 23. mája 1957, keď v Ríme predstavitelia Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemeckej spolkovej republiky a Talianska podpísali zmluvy, na základe ktorých vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo atómovej energie.
K zakladajúcim členom sa pripojili postupne ďalšie štáty - v roku 1973 Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v roku 1981 Grécko, v roku 1986 Portugalsko a Španielsko. V roku 1990 aj dnes už bývalá Nemecká demokratická republika (NDR). Po 1. novembri 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva (podpísaná 7. februára 1992) a európska integrácia sa tak posunula do podoby EÚ.
V roku 1995 sa členmi EÚ stali Fínsko, Švédsko a Rakúsko, v roku 2004 Cyprus, Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Slovinsko. Začiatkom roku 2007 sa Únia rozrástla o Bulharsko a Rumunsko a 1. júla 2013 o Chorvátsko.
Vstupom do EÚ sa krajiny zaviazali rešpektovať jej mierové ciele, sociálny pokrok, ekonomický rozvoj a solidaritu, ako sa to uvádza v Schumanovej deklarácii o naplnení dávneho sna - zjednotenia európskeho kontinentu. Obyvatelia Spojeného kráľovstva v referende z 23. júna 2016 o vystúpení z EÚ rozhodli o tzv. brexite. Po viacročných rokovaniach sa rozhodnutie občanov Spojeného kráľovstva o vystúpení z EÚ naplnilo 31. januára 2020.
Zdroje: www.european-union.europa.eu; www.partnerskadohoda.gov.sk; www.europarl.europa.eu/slovakia/sk
