SARAJEVO – Bezpečnostná kríza v Bosne a Hercegovine (BaH) existuje zhodou okolností odvtedy, ako Putin zaútočil na Ukrajinu (február 2022). V kruhoch OSN sa šíri názor, že ruský prezident sa bude snažiť tieto nepokoje ešte zintenzívniť, aby docielil vznik nového vojnového konfliktu.
archívne video
Vysoký predstaviteľ OSN v Bosne a Hercegovine Christian Schmidt sa pre denník N1 Sarajevo vyjadril, že hlboká bezpečnostná kríza v Bosne a Hercegovine (BaH) začala už vo februári 2022. V tom čase mala podľa jeho slov na tento problém upozorniť aj Bezpečnostná rada OSN, ktorá sa od tohto momentu viac upriamila na Kosovo. "Pokiaľ tu (Balkánsky polostrov) nič nehrozí, prečo potom NATO robí vojenské akcie v tomto regióne," povedal.
Možný ruský zámer
K tvrdeniu Schmidta sa prikláňa aj politický analytik a zakladateľ Fóra pre etnické vzťahy Dušan Janjič, ktorý varuje, že vo vzduchu visí riziko eskalácie a prerastenia nepokojov do konfliktov na úrovni polovojenských jednotiek pričom horzí, že do bojov sa zapoja aj neozbrojení civlisti. "Hlavným záujmom Ruska v tomto regióne je zvýšiť napätie medzi frakciami takým spôsobom, aby Západ musel riešiť dve veci súčasne," reagoval s tým, že po vojne na Ukrajine budú USA musieť brániť aj BaH.
Nepokoje v BaH môže podľa analytika Putin vyvolať aj z dôvodu vnútorného rozpadu NATO a aby sa už ďalej nerozširovalo. "Preto je vojna na Ukrajine a Západ vráža peniaze do Dodika (Milorad Dodik – prezident Republiky srbskej) a Orbána," vysvetlil Janjič a dodal, že na základe vyhlásení Západu možno usúdiť, že svoje zámery myslí vážne.
Trvalý mier už neexistuje
"Moderná doba je dobou zvládania konfliktov, nie mierom. Nie je to boj za trvalý mier, v aký sme verili v 90. rokoch. Je to boj o stabilizáciu mieru, teda o udržanie bezpečnosti na určitej úrovni," vysvetľuje Janjič s tým, že touto úrovňou sa nemyslí celkový počet obetí. "Tento cynický pohľad sme mohli vidieť pri Srebrenici. Ak zomrie osemtisíc ľudí, ešte sa to nedá považovať za genocídu," skonštatoval.
Pokiaľ by skutočne vypukla vojna, Janjič sa domnieva, že Srbsko nie je pripravené na klasický ozbrojený zásah. "Myslím si, že Srbsko preháňa. Zašlo priďaleko a zneužíva sily, ktoré nemá, aby viedlo vojnu s kýmkoľvek. Srbsko a Srbi žijú v prostredí (EÚ), ktoré sa rozhodlo pre NATO. V takejto situácii by bolo spojenie všetkých proti jednému," uzavrel analytik.
