BRUSEL - Každý, kto sa snaží poprieť genocídu v Srebrenici z roku 1999, nemá v Európe miesto, vyhlásil v utorok hovorca Európskej komisie Peter Stano. Informuje správa agentúry Reuters.
Jeho vyjadrenia prichádzajú pred pravdepodobným hlasovaním o rezolúcii OSN, ktorou by sa 11. júl vyhlásil za medzinárodný deň pamiatky obetí genocídy v Srebrenici. Dátum hlasovania zatiaľ nestanovili. Politici v Srbsku a tiež predstavitelia etnických Srbov podľa Reuters zľahčujú udalosti v Srebrenici a niektorí vyjadrujú nesúhlas s používaním pojmu genocída v tejto súvislosti.
archívne video
"O tom, že v Srebrenici došlo ku genocíde, niet pochýb. Nemožno to popierať," povedal Stano, pričom citoval rozhodnutie medzinárodného súdu v tejto veci z roku 2007. "Každý, kto sa to snaží spochybniť, nemá v Európe miesto," dodal.
Lídri členských krajín EÚ sa v marci dohodli na otvorení prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou. Zdôraznili pritom, že krajina pred ich začatím bude musieť ešte podniknúť viacero reforiem, predovšetkým v oblasti súdnictva a boja s korupciou.
V uplynulých týždňoch sa v krajine vystupňovalo napätie, keď tisícky bosnianskych Srbov v Banja Luke, hlavnom meste Republiky srbskej (RS), protestovali proti potenciálnej rezolúcii OSN, čím reagovali na výzvy svojho lídra Milorada Dodika.
Srbský prezident Aleksandar Vučič tento týždeň oznámil, že plánuje na pôde OSN pred hlasovaním vyjadriť stanovisko svojej krajiny v tejto veci. "Niekto musí dať odpoveď tým, ktorí chcú obviniť Srbov z genocídy. A ja im dám odpoveď, ktorú si zaslúžia," povedal.
Bosnianskosrbské jednotky obsadili mesto Srebrenica - v tom čase enklávu pod ochranou OSN - počas občianskej vojny 11. júla 1995. V nasledujúcich dňoch zabili približne 8000 moslimských mužov a chlapcov z tohto východobosnianskeho mesta, uvádza AFP.
Ostatky väčšiny obetí
Ostatky väčšiny obetí neskôr objavili v masových hroboch na východe Bosny, kde ich páchatelia presunuli z pôvodných miest s cieľom zakryť zločin. Na základe medzinárodného práva sa udalosti v Srebrenici označujú za genocídu.
Na základe mierovej dohody z Daytonu, ktorou sa skončila vojna, zostala Bosna rozdelená na dve poloautonómne časti - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú. Dodik, ktorý je zároveň prezidentom RS, však požaduje väčšiu autonómiu.
Bývalého veliteľa bosnianskej armády Ratka Mladiča, ktorého medzinárodný tribunál odsúdil na doživotie za vojnové zločiny vrátane jeho úlohy v Srebrenici, naďalej chvália srbskí aj bosnianskosrbskí politici.
