BAGDAD - Vojenská základňa v strednom Iraku, kde sídlia oddiely irackej armády a proiránske polovojenské jednotky, sa v noci na sobotu stala terčom bombardovania, informovala agentúra AFP, odvolajúc sa dva bezpečnostné zdroje.
archívne video
ONLINE
21:56 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu povedal, že schválenie novej vojenskej pomoci v Snemovni reprezentantov USA ukazuje silnú podporu pre jeho krajinu a "bráni západnú civilizáciu". Informovala o tom agentúra AFP.Balík zákonov prijatý americkou snemovňou zahŕňa 13 miliárd dolárov na vojenskú pomoc pre Izrael v jeho vojne proti Hamasu.
17:37 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu opäť naznačil, že by chcel byť novým sprostredkovateľom v konflikte medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas. Palestínčanov zároveň vyzval, aby sa zjednotili. Jeho prezidentský úrad to uviedol po niekoľkohodinových rozhovoroch s vodcom Hamasu Ismáílom Haníjom v Istanbule.
17:25 Palestínska samospráva prehodnotí svoje bilaterálne vzťahy so Spojenými štátmi po tom, ako USA v Bezpečnostnej rade vetovali plné členstvo Palestíny vo svetovej organizácii. Uviedol to v sobotu palestínsky prezident Mahmúd Abbás."Spojené štáty porušili všetky medzinárodné zákony a ignorovali všetky prísľuby týkajúce sa dvojštátového riešenia a nastolenia mieru v regióne," povedal Abbás pre palestínsku oficiálnu tlačovú agentúru Wafa.
16:00 V Rafahu na juhu Pásma Gazy zabila izraelská armáda počas nočných útokov deväť členov palestínskej rodiny, informoval v sobotu tamojší úrad civilnej ochrany.Medzi obeťami bolo podľa informácií miestnej nemocnice aj šesť detí. Telá vytiahli spod trosiek domu, ktorý zasiahli izraelské letecké údery.
15:08 Izraelské bezpečnostné sily zabili počas útoku v okolí utečeneckého tábora Núr Šams na palestínskom západnom brehu Jordánu desať militantov, informovala v sobotu izraelská armáda.
13:36 Najmenej dvaja Palestínčania zahynuli a ďalších sedem utrpelo strelné poranenia pri izraelskej vojenskej operácii v utečeneckom tábore Núr Šams v guvernoráte Túlkarm na palestínskom Západnom brehu Jordánu. V sobotu o tom informoval palestínsky zdravotnícky úrad. Informuje o tom správa z tlačovej agentúry DPA.
12:20 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v sobotu v Istanbule stretne s vodcom palestínskeho hnutia Hamas Ismáílom Haníjom. Rokovať budú o prebiehajúcej vojne v Pásme Gazy, informovala tamojšia televízia TRT. Píše o tom agentúra DPA.
11:54 V juhopoľskom meste Priemysl dnes omší začal pohreb Damiana Sobóla, ktorý zomrel začiatkom mesiaca v palestínskom Pásme Gazy pri izraelskom útoku na humanitárny konvoj. Tohto 35-ročného poľského dobrovoľníka tiež poľský prezident Andrzej Duda posmrtne vyznamenal vysokým štátnym vyznamenaním. Informoval o tom server poľského rozhlasu RMF24.
11:38 Za nočnými výbuchmi na vojenskej základni v Iraku nebola vojenská akcia, informovala v sobotu tamojšia tlačová agentúra INA. Píšú o tom agentúry DPA a AFP. Bola zároveň vytvorená komisia na vyšetrenie príčin výbuchu a následného požiaru. Prvé zistenia však podľa INA vylučujú, že by za incidentom bol útok. Ešte predtým uviedli iracké bezpečnostné služby, že počas výbuchu neboli vo vzduchu žiadne drony ani vojenské lietadlá.
11:13 Počet palestínskych obetí vojny v Pásme Gazy presiahol 34-tisíc a ďalších 76 900 Palestínčanov v nej bolo zranených. Informovali o tom dnes podľa agentúry AFP miestne úrady ovládané palestínskym hnutím Hamas. Vojna v Gaze sa začala vlani 7. októbra teroristickým útokom Hamasu na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili takmer 1 200 ľudí a asi 250 ďalších uniesli do Gazy. Na 130 z nich stále zadržiavajú, niekoľko desiatok z rukojemníkov zrejme už v zajatí zomrelo.
8:58 Loď nemeckého námorníctva, ktorá od februára pomáhala v Červenom mori chrániť obchodné lode proti útokom jemenských povstalcov, dnes svoju misiu ukončila a vyplávala späť do Nemecka. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na nemeckú armádu. Podľa nej by túto loď mala začiatkom augusta vystriedať iná loď nemeckého námorníctva, fregata Hamburg.
Výbuch v Iraku zasiahol základňu Calso
Podľa zdroja z ministerstva vnútra a nemenovaného vojenského predstaviteľa zasiahol výbuch základňu Calso, kde sídli bývalá polovojenská sieť Hašíd aš-Šabí, ktorá sa medzičasom stala súčasťou regulérnej irackej armády.
archívne video
Ministerstvo vnútra uviedlo, že pri útoku zahynul jeden človek a osem ďalších bolo zranených, zatiaľ čo vojenský zdroj uviedol, že zranení boli traja irackí vojaci. Hašíd aš-Šabí vo svojom vyhlásení potvrdila, že útok spôsobil materiálne straty a zranenia, no počet zranených nespresnila.
"Výbuch zasiahol vybavenie, zbrane a vozidlá," uviedol zdroj z ministerstva. K zodpovednosti za útok sa nikto bezprostredne neprihlásil. "Boli to výbuchy v skladoch s vybavením," povedal vojenský predstaviteľ, ktorý vzhľadom na citlivosť témy hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. "Požiar stále zúri a pokračuje sa v pátraní po zranených," dodal.
Hašíd aš-Šabí je súčasťou irackých bezpečnostných zložiek
Hašíd aš-Šabí, sieť prevažne šiitských ozbrojených skupín vytvorených na boj proti džihádistickej organizácii Islamský štát, je teraz súčasťou irackých bezpečnostných zložiek. Útok na proiránske polovojenské jednotky prišiel v čase stupňujúceho sa napätia v regióne v súvislosti s vojnou medzi Izraelom a Iránom podporovaným palestínskym militantným hnutím Hamas.
Iránska protivzdušná obrana bola v noci na piatok v pohotovosti, keď vo vzdušnom priestore zaznamenala niekoľko menších podozrivých objektov. Viaceré americké médiá s odvolaním sa na predstaviteľov americkej vlády napísali, že išlo o izraelskú odvetu za víkendový dronový a raketový útok Iránu na Izrael. Iránske médiá v piatok popreli tvrdenia o napadnutí krajiny zo zahraničia.
Politické vedenie Hamásu zvažuje presun z Kataru, možno do Ománu
Politické vedenie palestínskeho hnutia Hamás zvažuje, že svoju základňu presunie z Kataru, kde dlhodobo pobýva jeho líder Ismáíl Haníja. Napísal to v noci na dnes americký denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na svoj arabský zdroj. Podľa WSJ by takýto krok ešte zhoršil možnosť dohody o prímerí medzi Hamasom a Izraelom, ktorú medzi nimi sprostredkuje okrem iného práve Katar.
Nepriame rozhovory medzi Izraelom a Hamásom, na ktorých sa okrem Kataru podieľa aj Egypt či Spojené štáty, už nejaký čas stagnujú a presunom politického vedenia Hamasu z Kataru by sa podľa WSJ mohli úplne zastaviť. Katar totiž dlhodobo zohráva kľúčovú úlohu pri vyjednávaní s týmto palestínskym radikálne islamistickým hnutím, ktoré USA, EÚ a Izrael považujú za teroristickú organizáciu. Aj preto Katar niektorí kritizujú, že toto hnutie podporuje. Katar prispel vlani v novembri k doteraz jedinému prímeriu v tejto vojne, ktoré trvalo týždeň.
Rovnako izraelský premiér Benjamin Netanjahu v posledných týždňoch Katar kritizoval a tvrdil, že jeho vedenie nevyvíja dostatočný tlak na Hamas, aby pristúpil na dohodu o prímerí. Hamas okrem iného požaduje záruky trvalého prímeria a stiahnutia všetkých izraelských vojsk z Pásma Gazy, izraelská vláda trvá na úplnom zničení vojenských síl Hamasu. Palestínske hnutie tiež žiada prepustenie stoviek palestínskych väzňov výmenou za asi 130 rukojemníkov, ktorých drží od útoku na Izrael zo 7. októbra a z ktorých desiatky sú zrejme už po smrti.
Hamas kontaktoval viaceré krajiny
WSJ napísal, že Hamas kontaktoval najmenej dve krajiny v regióne, kam by svoje politické ústredie mohol presunúť. Jedna z nich je podľa tohto zdroja Omán, ktorý to oficiálne nepotvrdil. Šéf Hamasu Haníja bol mal dnes podľa AFP prísť do Turecka, kde už v minulosti pobýval a kde sa má dnes či v nedeľu stretnúť s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Katarský server Doha News tento týždeň napísal, že šéf tureckej tajnej služby Ibrahim Kalin pred pár dňami hovoril s Haníjou o rokovaniach o prímerí v Pásme Gazy a o humanitárnej pomoci pre jeho obyvateľov.
Turecko v tejto vojne stojí na strane Hamasu, ktorý nepovažuje za teroristickú organizáciu. Erdogan už v novembri označil izraelské operácie v Pásme Gazy za genocídu, Izrael za teroristický štát a Hamas naopak za skupinu bojovníkov za slobodu brániacu svoju krajinu.
Katarský premiér označil za nefér kritiku jeho vlády
WSJ citoval tiež katarského premiéra Muhammada bin Abdar Rahmána Sáního, ktorý je zároveň ministrom zahraničia a ktorý už skôr povedal, že jeho krajina zvažuje prehodnotenie svojej sprostredkovateľskej úlohy v rokovaní medzi Hamásom a Izraelom. Katarský premiér označil za nefér kritiku jeho vlády a tvrdenie, že sa málo snaží o zastavenie bojov.
"Táto úloha má svoje limity a obmedzenú schopnosť, s ktorou môžeme prispieť k týmto rokovaniam konštruktívnym spôsobom," povedal katarský premiér. "Štát Katar urobí príslušné rozhodnutie v správny čas," povedal podľa WSJ nedávno novinárom.
