BRUSEL - Európsky parlament (EP) v stredu v Bruseli prijal desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky. Členské krajiny EÚ majú rôzne pohľady na reformu migračnej a azylovej politiky, podobne ako slovenskí europoslanci.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá/RE) uviedla, že pakt o azyle a migrácii sa rodil osem rokov a určite to nie je dokonalá legislatíva, ale je to to najlepšie, čo sa dalo v rokovaniach s členskými štátmi dosiahnuť. "Kľúčová je správna rovnováha medzi zodpovednosťou a solidaritou. Členské štáty si musia zodpovedne plniť svoje úlohy, napríklad zabezpečovanie vonkajších hraníc, až potom môže prísť na rad solidarita. Dôležité je, že členské štáty si samy určia, akou formou chcú byť solidárne, keď to bude potrebné - či relokáciami žiadateľov o azyl, finančnými príspevkami, alebo technickou podporou štátov, ktoré čelia migračnému tlaku," uviedla.
archívne video
Miriam Lexmann (KDH/EPP) upozornila, že nový migračný pakt nerieši zásadné tlaky na vonkajších hraniciach EÚ, pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu. "Súčasná dohoda zavádza povinnú solidaritu, ktorú nepodporujem, keďže v plnej miere nezohľadňuje migračné tlaky na všetky krajiny. Ide napríklad aj o Slovensko, kde sa nachádza veľký počet odídencov z Ukrajiny. Systém každoročného prehodnocovania relokácií znamená pre členské štáty právnu neistotu, keďže už teraz absurdná minimálna suma 20 000 eur za jednu odmietnutú osobu v rámci relokácie sa môže nepredvídateľne navýšiť," upozornila.
Vladimír Bilčík (nezávislý/EPP) ocenil, že po rokoch vyjednávaní vznikol nový migračný pakt, ktorý zavedie jednoznačnejšie pravidlá pre ekonomických migrantov. "Verím, že prinesie väčší pocit bezpečia aj pre ľudí na Slovensku a zároveň ľudskejší a férovejší postup pre tých, ktorí utekajú pred vojnou a potrebujú ochranu," povedal. Pripomenul, že nové spoločné európske pravidlá vychádzajú z princípu flexibilnej solidarity presadzovanom v roku 2016 Slovenskom.
Eugen Jurzyca (SaS/ECR) spomenul, že podporuje efektívnu solidaritu medzi členskými štátmi, avšak pravidlá musia byť nastavené tak, aby krajiny dostatočne motivovali k účinnému stráženiu vonkajších hraníc. "Predkladaný návrh to nezaručuje. Súhlasím ale s tými zákonmi, ktoré umožňujú rýchlejšie posúdenie žiadostí o azyl priamo na hraniciach a následný návrat neúspešných žiadateľov do krajín, odkiaľ prišli. Dnes platí, že len 30 percent nelegálnych migrantov, ktorí azyl nedostanú, dokážeme dostať z Únie späť do ich krajín. Ak sa tento systém podarí uviesť do praxe, pomôže to Únii zvládať migračné vlny," odkázal.
Ivan Štefanec (KDH/EPP) spresnil, že solidarita medzi štátmi EÚ je nevyhnutná, ak chce Únia zvládnuť všetky krízy, ktoré ju v budúcnosti čakajú. "Zároveň však táto solidarita musí ponúkať slobodné flexibilné možnosti, ako sa do nej zapojiť. Vítam, že možnou alternatívou je aj poskytovanie prevádzkovej a technickej podpory namiesto povinného premiestňovania žiadateľov o azyl na svoje územie," uviedol.
Jozef Mihál (nezávislý/RE) súhlasí s dohodou o riadení azylovej a migračnej politiky EÚ a podporil ju preto, lebo treba ukončiť súčasný chaotický stav a stanoviť pravidlá pre migráciu, najmä s ohľadom na posilnenie vonkajších hraníc EU. "Uvedomujem si slabé miesta dohody z pohľadu Slovenska, a to finančnú penalizáciu pri neprijatí migrantov, ale výhody tejto dohody prevažujú nad nevýhodami," skonštatoval. Tvrdí, že tento pakt sa týka aj lepšej koordinácie medzi členskými štátmi, posilneného dialógu a partnerstiev s krajinami pôvodu alebo tranzitu migrantov a monitorovania migračných trendov.
Peter Pollák (hnutie Slovensko/EPP) si myslí, že migračné tlaky na hraniciach EÚ sa v budúcnosti budú stupňovať, a preto je možné ich zvládnuť len spoločným koordinovaným prístupom. "Je dôležité posilniť ochranu vonkajších hraníc EÚ, a to technicky, personálne i finančne a zároveň zintenzívniť spoluprácu s krajinami, odkiaľ neregulovaná migrácia pochádza," uviedol.
