MOSKVA - Šéf estónskej spravodajskej služby Kaupo Rosin sa obáva, že Vladimir Putin zvýši svoju armádu na 1,5 milióna vojakov a pripraví sa tak na vojnu s NATO. Nová vlna mobilizácie však môže ohroziť moc kremeľského lídra.
Hoci sa Rusko pravidelne vyhráža použitím jadrových zbraní, estónska spravodajská služba považuje tento scenár za krajne nepravdepodobný. Šéf spravodajskej služby odhalil plány Vladimira Putina v rozhovore.
Putin využíva jadrovú hrozbu na vydieranie Západu
"Diktátor ako Putin má jeden hlavný záujem: svoje prežitie. To by bolo existenčne ohrozené v prípade nasadenia jadrových zbraní," povedal Rosin pre "t-online.de". "Podľa mojich skúseností sa ruské vedenie nebojí ničoho viac ako dynamiky, ktorú nemôže kontrolovať. Použitie jadrových zbraní by bolo historickým zlomom s nepredvídateľnými dôsledkami, a to aj pre Putinovo politické a fyzické prežitie."
Rusi špecificky využívajú jadrové hrozby v informačnej vojne. "Bez jadrového vydierania by bola západná vojenská podpora Ukrajine podstatne vyššia, aspoň tak to hodnotia ruské tajné služby. Dá sa predpokladať, že ju budú využívať ešte častejšie," je si istý Rosin.
Putin plánuje masovú armádu s 1,5 miliónmi vojakov
Po tom, čo Rusko utrpelo ťažké straty krátko po invázii na Ukrajinu, už naozaj nejde o získanie väčšieho územia. Rusko vedie opotrebovávaciu vojnu. Podľa Rosina ide o to, kto má viac prostriedkov a kto sa skôr zlomí. Hoci v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by ukrajinská obrana bola na pokraji kolapsu, Západ po dvoch rokoch vojny stále nemá žiadnu stratégiu. "Nevieme sa zhodnúť na tom, čo vlastne chceme dosiahnuť. Ukrajina by mohla vyhrať, ak by bola politická vôľa na Západe. Všetkým nám musí byť jasné: Ak zastavíme alebo necháme vypršať pomoc, Ukrajina nebude vojensky porazená." Je to brutálna, ale jednoduchá rovnica,“ hovorí Rosin v rozhovore pre „t-online.de“.
Hoci Rusko dosahuje malé zisky na území, je jasné, že Putin potrebuje viac vojakov na dobytie väčšieho územia. Podľa Rosina by do konca roka 2024 mohlo pribudnúť ďalších 300 až 400-tisíc ruských vojakov. Šéf tajnej služby si je však istý, že to bude stačiť len na kompenzáciu strát na frontoch. „Na to, aby Putin postúpil hlbšie do ukrajinského vnútrozemia, potrebuje väčšiu silu – a mobilizáciu na jeden záťah,“ hovorí Rosin. Ďalšia vlna mobilizácie by však mohla destabilizovať kremeľský režim.
Momentálne však nie je jasné, či bude 400 000 vojakov nasadených na Ukrajine do konca roka. Dali by sa použiť aj proti NATO. „Reforma (ruskej armády) počíta s tým, že umožní ruskej armáde vykonávať vojenské operácie proti NATO hneď, ako politické vedenie vydá rozkaz,“ hovorí Rosin. "Kremeľ očakáva možnú vojnu s NATO v najbližších desiatich rokoch." A pokračuje: "Reforma počíta aj s väčšou vojenskou silou pre Ukrajinu. Celkovo sa má počet vojakov zvýšiť na 1,5 milióna vojakov, čo je realizovateľné o pár rokov. Putin plánuje masovú armádu ako za čias Sovietskeho zväzu."
Zameria sa Rusko čoskoro na Nemecko?
Šéf estónskej spravodajskej služby varuje pred operáciami v Európe. "Teraz sa získavajú ľudia na vykonávanie konkrétnych akcií. Naposledy došlo v Estónsku k útokom na súkromné auto ministra vnútra Lauriho Läänemetsa. Pri iných akciách boli znehodnotené alebo poškodené pamätníky druhej svetovej vojny," hovorí Rosin v rozhovore. "Tieto operácie prebiehajú vo viacerých európskych krajinách. Pokiaľ viem, Nemecko medzi ne nepatrí. To sa však môže zmeniť."
