SARAJEVO - Tisíce ľudí sa v piatok v Sarajeve vydali po "ceste pamäti", ktorej stredom sa tiahol pás vytvorený z dovedna 11.451 párov topánok. Každý z nich symbolizoval jednu obeť obliehania hlavného mesta Bosny, ktoré sa začalo pred 32 rokmi a trvalo 1425 dní.
Ako informoval web Balkan Insight, táto inštalácia je súčasťou projektu s názvom Cesta pamäti, ktorý organizuje Sarajevo Memorial Center v spolupráci s mestom Sarajevo a ktorého cieľom je vzdať hold 11.451 civilným obetiam obliehania vrátane 1601 detí.Topánky patriace deťom, mužom, ženám i vojakom darovali miestni obyvatelia a neskôr budú súčasťou pripravovanej inštalácie na hore Igman neďaleko Sarajeva, dodal riaditeľ centra Sarajevo Memorial Center Ahmed Kulanič. Pripomenul, že "za každým párom topánok je stratený život".
Pre primátorku Sarajeva Benjaminu Karičovú je pripomenutie si začiatku obliehania mesta aj "budovaním kultúry pamäti" a prejavom snahy informovať mladých ľudí o tom, čo sa stalo v Sarajeve a Bosne, "aby spoznali cenu mieru a slobody"."Chceme vyslať posolstvo mieru, chceme vyslať posolstvo do Európy a do sveta, že nechceme, aby v roku 2024 boli v Gaze alebo na Ukrajine zabíjané ďalšie deti," povedala Karičová, ktorá sa narodila rok pred začatím obliehania Sarajeva.
Za terorizovanie občanov bol veľiteľ odsúdený na doživotie
Počas vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992-95 držala bosnianskosrbská armáda Sarajevo v úplnom obkľúčení 1425 dní, od 6. apríla 1992 do 29. februára 1996. Ide o najdlhšie obliehanie hlavného mesta v modernej histórii. Sarajevo bolo vtedy vystavené takmer neustálemu ostreľovaniu a paľbe ostreľovačov. Rozsudky Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu potvrdili, že počas obliehania boli obyvatelia Sarajeva vystavení útokom, keď napr. pracovali vo svojich záhradách, nakupovali na trhu či zametali ulice. Strieľalo sa do nich aj počas pohrebov, či keď sa viezli v sanitkách, v električkách, autobusoch alebo na bicykloch.
Za terorizovanie občanov Sarajeva počas obliehania bol veliteľ sarajevského zboru bosnianskosrbskej armády Stanislav Galič odsúdený na doživotie. Jeho nástupca vo funkcii veliteľa Dragomir Miloševič dostal za rovnaké zločiny trest 29 rokov väzenia. Bosnianskosrbskí vojenskí a politickí vodcovia Ratko Mladič a Radovan Karadžič boli za rôzne vojnové zverstvá vrátane obliehania Sarajeva tiež odsúdení na doživotie. Vojna v Bosne v rokoch 1992-1995 si vyžiadala viac ako 100.000 obetí.
