ŠTRASBURG - Európsky parlament dnes prijal akt o ochrane slobody novinárov a nezávislosti médií, ktorý má - prvýkrát na úrovni Európskej únie - napomôcť ich ochrane pred politickým a ekonomickým zasahovaním. Má tiež zabezpečiť transparentnosť vlastníctva médií a ich financovania. Nová norma podľa niektorých europoslancov predstavuje aj signál Maďarsku, Slovensku či Grécku, kde sa médiá stretávajú s problémami. Za návrh hlasovalo 464 poslancov, 92 bolo proti a 65 sa zdržalo.
Akt zakazuje okrem iného používanie špehovacích počítačových programov (spyware) proti novinárom ". S výnimkou presne definovaných prípadov", štátne orgány nebudú môcť vyvíjať na novinárov akýkoľvek nátlak, aby im prezradili svoje zdroje, a európske médiá sa budú môcť brániť pred svojvoľným obmedzovaním alebo vymazaním obsahu veľkými internetovými platformami, uviedla tlačová správa EP. Obrátiť sa bude možné na Európsky zbor pre mediálne služby, ktorý vznikne na základe aktu.
archívne video
"Je to signál pre Slovensko, že všetky európske krajiny zdieľajú slobodu a demokraciu a nechcú, aby akákoľvek krajina Európskej únie túto slobodu médií pozmeňovala," vyhlásil dnes Premiér. Povedal ČTK poslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL) s odvolaním sa na postup vlády Roberta Fica voči verejnoprávnym médiám a premiérovej snahe obmedzovať nezávislé médiá, ktoré považuje za nepriateľské. "Zahrávať sa s verejnoprávnymi a nezávislými médiami vždy vedie k diktatúre a treba na to Slovensko pomerne jasne a tvrdo upozorniť," dodal.
Podpredsedníčka Európskej komisie pripomenula vraždu Kuciaka
Nemecká poslankyňa z klubu európskych ľudovcov Sabine Verheyenová (CDU), ktorá je spravodajkyňou normy, v rozprave spomenula zavraždenie novinárky Daphne Caruanaovej Galiziovej v roku 2017 na Malte a ohrozenie slobody tlače v Maďarsku. "Európsky zákon o slobode médií je našou odpoveďou na tieto hrozby," povedala. "Význam plurality médií pre fungujúcu demokraciu ani nemožno dostatočne oceniť," zdôraznila.
Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová na záver utorkovej debaty pripomenula zavraždenie novinára Jána Kuciaka v roku 2018 na Slovensku, kde odhaľoval korupčné aféry späté s politikou. "Dnes tu hovoríme o akte o slobode médií a keď pomyslím na situáciu a vývoj na Slovensku, tak sa mi chce povedať, že včera bolo neskoro," povedala Jourová. "V každej krajine by mali byť naozaj silné médiá verejnej služby, a nie médiá, ktoré budú slúžiť ako hlásne rúry strany a vlády," dodala s tým, že Európska komisia vývoj na Slovensku detailne sleduje.
Toto všetko sa novým zákonom na ochranu novinárov a slobody tlače mení
Podľa nových pravidiel verejné orgány nesmú vyvíjať nátlak na novinárov, aby prezradili svoje zdroje, napríklad ich zadržaním, ukladaním sankcií, vykonávaním prehliadok alebo inštaláciou sledovacích softvérov do ich elektronických zariadení. Europarlament presadil do zákona rozsiahle ochranné opatrenia, ktoré umožňujú použitie špionážneho softvéru len v určitých prípadoch, a to na základe povolenia súdneho orgánu vyšetrujúceho závažné trestné činy, za ktoré hrozí trest odňatia slobody. Aj v týchto prípadoch musia byť cieľové osoby informované o tom, že sledovanie prebehlo a budú mať možnosť napadnúť ho na súde.
Riaditelia a členovia správnych rád verejnoprávnych médií musia byť volení na dostatočne dlhé funkčné obdobie transparentným a nediskriminačným spôsobom, aby sa zabránilo zneužívaniu verejnoprávnych médií na politické účely. Verejnoprávne médiá musia byť financované transparentne a nestranne. Všetci poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí poskytujú spravodajský a publicistický obsah, musia zverejňovať informácie o tom, kto ich vlastní a či ich priamo alebo nepriamo vlastní štát.
Médiá budú musieť informovať aj o svojich príjmoch zo štátnej reklamy a o finančnej podpore poskytnutej štátom vrátane finančných prostriedkov z krajín mimo EÚ. Verejné prostriedky sa médiám alebo online platformám budú prideľovať na základe verejných, primeraných a nediskriminačných kritérií. Zverejňovať sa budú aj informácie o výdavkoch na štátnu reklamu vrátane celkovej ročnej sumy a sumy vynaloženej na jednotlivé médiá. Europoslanci tiež presadili, aby právne predpisy obsahovali mechanizmus, ktorý veľkým online platformám (Facebook, X, Instagram), zabráni svojvoľne obmedzovať alebo odstraňovať nezávislý mediálny obsah. Podľa poslancov by sa však platformy mali najprv pokúsiť odlíšiť nezávislé médiá od zdrojov, ktoré nezávislými nie sú. Potom by mali informovať príslušné médiá o tom, že sa chystajú ich obsah odstrániť alebo obmedziť, a poskytnúť im 24 hodín na reakciu.
