PORT-AU-PRINCE - Haitský premiér Ariel Henry v noci na utorok súhlasil, že sa vzdá svojej funkcie. Oznámil to guyanský prezident Irfaan Ali ako predsedajúci Karibského spoločenstva (CARICOM). Henry demisiu potvrdil aj v telefonickom rozhovore s americkými ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, informuje agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.
"Berieme na vedomie jeho demisiu po zriadení prechodnej 7-člennej prezidentskej rady a následnom vymenovaní dočasného predsedu vlády," uviedol Ali a Henrymu poďakoval za jeho službu pre Haiti. Henry sa premiérom a úradujúcim prezidentom stal po atentáte na Jovénela Moïsea v roku 2021. Odvtedy sa v krajine postupne zhoršovala bezpečnostná situácia.
archívne video
Počas februára navštívil Keňu, aby zaistil, že tento africký štát bude viesť medzinárodnú bezpečnostnú misiu na Haiti zameranú na boj proti ozbrojeným gangom, pre vyčíňanie ktorých uviazol v Portoriku.
Počas jeho neprítomnosti došlo na Haiti k výraznej eskalácii násilia. Gangy začali na prelome februára a marca s ofenzívou, ktorej cieľom bolo zosadiť vládu. Zaútočili na policajné stanice, väznice, nemocnice a obliehali strategické miesta vrátane prístavu a letiska. Povstanie gangov sa zintenzívnilo minulý piatok, keď sa desiatky zločincov zišli na Champ de Mars v centrálnej časti metropoly Port-au-Prince, kde sídlia vládne ministerstvá, veľvyslanectvá, konzuláty, banky a hotely, ako aj najvyšší súd a nachádza sa tam i oficiálne sídlo prezidenta.
USA vyčlenia 133 miliónov dolárov na podporu Haiti
Americký minister zahraničncýh vecí Antony Blinken v pondelok prisľúbil 133 miliónov dolárov na podporu krízou zmietaného ostrova Haiti. Informuje o tom správa z agentúry AFP. Na mimoriadnom stretnutí Karibského spoločenstva (CARICOM) na Jamajke šéf americkej diplomacie vyhlásil, že USA vyčlenia 100 miliónov dolárov pre pripravovanú medzinárodnú misiu na podporu bezpečnosti na Haiti a okamžitú humanitárnu pomoc vo výške 33 miliónov dolárov. Celková suma, ktorú USA za posledné roky prisľúbili pre tento karibský ostrov, tak dosiahne 333 miliónov dolárov.
Lídri sa na schôdzke CARICOM-u, na ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia Francúzska, Kanady a OSN, zhodli na tom, že Haiti je na pokraji katastrofy a ocitlo sa v kritickom bode. Kanada už predtým ponúkla pomoc vo výške viac ako 91 miliónov dolárov pre Haiti. Ostatné krajiny vrátane Beninu, Francúzska, Nemecka, Španielska a Jamajky prisľúbili finančnú alebo logistickú podporu.
Cieľom gangov bolo zosadenie vlády
Násilnosti na Haiti vyeskalovali na prelome februára a marca, keď tamojšie ozbrojené gangy začali ofenzívu s cieľom zosadiť vládu, pričom zaútočili na policajné stanice, väznice a nemocnice a obliehali strategické miesta vrátane prístavu a letiska.
Povstanie gangov sa zintenzívnilo minulý piatok, keď sa desiatky zločincov zišli na Champ de Mars v centrálnej časti metropoly Port-au-Prince, kde sídlia vládne ministerstvá, veľvyslanectvá, konzuláty, banky a hotely, ako aj najvyšší súd a nachádza sa tam i oficiálne sídlo prezidenta. Bezpečnostná situácia na Haiti sa postupne zhoršovala, odkedy sa premiérom a úradujúcim prezidentom po atentáte na Jovénela Moïsea v roku 2021 stal Ariel Henry.
Odvtedy gangy, ktoré zarábajú na únosoch, pašovaní drog a vydieraní, ovládli viac ako 80 percent Port-au-Prince. Gangy požadujú Henryho demisiu. Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že Henryho odchodom sa situácia upokojí; bývalý osobitný vyslanec USA na Haiti Daniel Foote však upozorňuje, že bezpečnostná situácia sa vyhrotila už natoľko, že jediným spôsobom, ako obnoviť poriadok, je teraz veľký medzinárodný zásah. Podľa odhadov OSN je na Haiti vnútorne vysídlených vyše 360.000 ľudí, pričom polovica z nich sú deti.
