ČERNOBYĽ – Výbuch v sovietskej elektrárni Černobyľ patrí k najväčším katastrofám v ľudských dejinách. Oblasť bude neobývaná ešte 40-tisíc rokov, no napriek tomu sa tu vegetácia vyskytuje. Vysoké dávky radiácie sa tu vyskytujú aj po štyridsiatich rokoch od havárie. Rastlinám a živočíchom sa však zmenila DNA.
archívne video
Rok 1986 predstavuje pre sovietske dejiny čiernu škvrnu. V jadrovej elektrárni Černobyľ vybuchol reaktor a do ovzdušia sa dostalo veľké množstvo radiácie. Mesto Pripiať, ležiace len pár kilometrov od elektrárne, bolo vypratané v priebehu jedného dňa. Všetky veci, ktoré si obyvatelia nevedeli zobrať v rukách so sebou, ostali v meste. Dnes je to mesto duchov. Podľa štúdií a sledovaní množstva radiácie v ovzduší, bude okolie Černobyľu neobývateľné zhruba ďalších 40-tisíc rokov.
Život nevymrel
Napriek všetkým okolnostiam tu vegetácia nevymrela. V Černobyľe stále žijú zvieratá a rastú rastliny. Deje sa to aj napriek tomu, že široké okolie je najviac kontaminovaná oblasť na celej Zemi. V oblasti zakázanej zóny (zhruba 2 600 kilometrov štvorcových) rastú byliny, ktoré sa geneticky líšia od ostatných na Ukrajine. Ako informuje poľský portál Wiadomości, tento jav si všimli vedci, ktorí skúmajú účinky žiarenia na DNA živých organizmov.
Nová štúdia vedeckého tímu Sofie Tintorinovej z Newyorskej univerzity dokazuje, že organizmy, ktoré boli v Černobyľe vystavené žiareniu a nepoškodilo ich to, sú malé červy – háďatká. Autori štúdie však upozorňujú, že prostredie ešte nie je bezpečné. Tieto rýchlo sa rozmnožujúce červy sú len dôkazom toho, že "dokážu byť veľmi odolné".
"Neexistuje miesto na Zemi, kde sa červy nevyskytujú. Navyše sa rýchlo rozmnožujú a tento druh je parazit, teda čerpá energiu a živiny z iného organizmu, ktorý napadne. Prechádzali desiatkami evolučných etáp, kým typický stavovec dosiahne pohlavnú dospelosť," upresnil profesor biológie na Newyorskej univerzite Matthew Rockman.
Červy z Černobyľu
V roku 2019 v spolupráci s vedcami z Ukrajiny navštívili Tintorinová, Rockman a Timothy Mousseau (účinky žiarenia v Černobyľe a Fukušime, Univerzita Južná Karolína), uzavretú zónu v Černobyľe. Cieľom bolo zistiť účinok miestneho žiarenia na prítomné, voľne sa vyskytujúce organizmy. Vedci sa zamerali na červy. Zozbierali vzorky z kontaminovanej pôdy, plodín a rôznych povrchov v odlišných častiach zóny. Niekde bola rádioaktivita zanedbateľná (ako v New Yorku), inde vysoká ako vo vesmíre.
Po odobratí vzoriek ich v miestnom poľnom laboratóriu zmrazili a pokračovali v štúdií v New Yorku. "Červy môžeme zmraziť a potom ich použiť pri ďalšom výskume. Doslova to znamená, že v laboratóriu vieme u nich zastaviť evolúciu, čo je u väčšiny zvierat prakticky nemožné", poznamenal Rockman. Analýza sa zamerala na 15 červovo druhu Oscheius tipulae. Sekvenovali ich genómy a porovnali ich s genómami rovnakého druhu v iných častiach sveta. Napokon dospeli k výsledku, že u "černobyľských" červov sa nenašlo žiadne porušenie DNA.
"Nevyplýva z toho, že Černobyľ je už bezpečný. To vôbec nie. Len tieto červy sú veľmi odolné a očividne dokážu prežiť aj v extrémnych podmienkach. Nevieme s určitosťou dokázať, akému stupňu radiácie boli dané červy za posledných štyridsať rokov vystavené. Ide totiž o pohybujúce sa organizmy," zhrnula talianska vedkyňa Tintorinová.
