TEHERÁN - Iránci v piatok rozhodnú o novom zložení parlamentu a tiež o členoch orgánu, ktorý volí najvyššieho duchovného vodcu, ktorým je od roku 1989 teraz osemdesiatštyriročný ajatolláh Alí Chameneí. V jednokomorovom parlamente tejto krajiny s asi 87 miliónmi obyvateľov si veľmi pravdepodobne udrží väčšinu vládnej aliancie konzervatívnych islamistických strán. Vládni činitelia sa už niekoľko týždňov snažia prinútiť voličov, aby išli hlasovať. Očakáva sa totiž, že účasť bude najnižšia od vzniku islamskej republiky v roku 1979.
Vládni politici aj Chameneí vyzývajú na účasť vo voľbách okrem iného s argumentom, že je potrebné zomknúť sa proti "nepriateľským Spojeným štátom a Izraelu". Takéto výzvy môžu mnohí Iránci vypočuť najmä teraz, na pozadí vojny Izraela v Pásme Gazy, odkiaľ od októbra prichádzajú zábery vybombardovaných obytných štvrtí, mŕtvych a zranených palestínskych detí a žien a hladom strádajúcich ľudí. Vojnu v Gaze začalo 7. októbra útokom na Izrael palestínske hnutie Hamas, ktoré má dlhodobo podporu Teheránu.
archívne video
K bojkotu volieb vyzývajú kritici iránskeho teokratického režimu, podľa ktorých účasť na hlasovaní znamená súhlas s nedemokratickým a neslobodným systémom. K bojkotu vyzvala aj minuloročná nositeľka Nobelovej ceny za mier a iránska bojovníčka za práva žien Narges Mohammadíová, ktorá je vyše dva roky vo väzení kvôli rôznym obvineniam, vrátane zo šírenia propagandy proti republike. Taktiež exprezident a reformný politik Mohammad Chátamí, ktorý stál na čele krajiny v rokoch 1997 až 2005, uviedol, že Irán je "veľmi ďaleko od slobodných volieb". Ďalší reformný exprezident Hassan Rúhání vyzval Iráncov, aby išli hlasovať na protest proti režimu, ktorý je potrebné reformovať. Rúhání bol prezidentom od roku 2013 do roku 2021, keď ho vystriedal ultrakonzervatívec Ebráhím Raísí.
Neochotu Iráncov ísť k voľbám niektorí vysvetľujú aj tým, že mnohí ľudia už stratili vieru v možnosť reforiem konzervatívne islamistického režimu aj v to, že vláda zlepší ich životnú úroveň. Iránska ekonomika čelí mnohým problémom, najmä vysokej inflácii a nezamestnanosti.
Iránsky parlament má právomoc dohliadať na výkonnú moc a schvaľuje zákony, v praxi má ale absolútnu moc v krajine najvyšší duchovný vodca. O 290 mandátov sa uchádza na 15 200 kandidátov, čo je viac ako dvojnásobok oproti voľbám z roku 2020. Medzi uchádzačmi o kreslo v parlamente je aj na 1 710 žien, zatiaľ čo pred štyrmi rokmi ich bola zhruba polovica. Množstvom kandidátov sa podľa AFP snaží režim prinútiť čo najviac ľudí k účasti na voľbách.
Budú si voliť aj nového duchovného vodcu
Kandidátov schvaľuje 12-členná rada, ktorá odmietla viac ako 12-tisíc záujemcov o kandidatúru. Diskvalifikovala aj Rúháního zo súboja o pokračovanie členstva v Zhromaždení znalcov, ktoré má 88 členov a ktoré volí najvyššieho duchovného vodcu. Tým je teraz Chameneí, ktorý bude mať v apríli 85 rokov, a je tak pravdepodobné, že jeho nástupcu budú vyberať v piatok zvolení členovia Zhromaždenia znalcov. Ich mandát je totiž osemročný. Ako možní nástupcovia Chameneího bývajú spomínaní prezident Raísí či Chameneího syn Modžtaba.
Účasť vo voľbách v Iráne v posledných rokoch klesá. Najnižšia bola v minulých parlamentných voľbách v roku 2020, keď prišlo hlasovať asi 42 percent voličov. Vo voľbách prezidenta v roku 2021 predstavovala volebná účasť 49 percent, čo bolo najmenej v prípade volieb hlavy štátu.
Piatkové voľby budú prvé od demonštrácií, ktoré vypukli v septembri 2022 pre smrť mladej ženy zatknutej mravnostnou políciou a ktoré sú označované za najväčšie protivládne protesty v krajine o niekoľko desiatok rokov. Kurdka Mahsa Amínová bola zadržaná, pretože mala príliš voľne nasadený hidžáb, teda šatku, ktorou si má moslimská žena zakrývať vlasy a dekolt a ktorý ženy v Iráne musia nosiť na verejnosti od roku 1979. Podľa polície Amínová utrpela vo väzbe infarkt, podľa rodiny zomrela na následky policajnej brutality. Demonštrácie prerástli do protestov proti vláde, ktorá proti nim tvrdo zasiahla. Podľa mimovládnych organizácií pritom zomrelo vyše 500 ľudí a takmer 20-tisíc ľudí bolo zatknutých. Mnohí boli odsúdení, asi desať z nich bolo popravených.
