PRAHA - Vyšehradská skupina (V4 - Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) nie je po utorkovom summite premiérov v Prahe mŕtva, ale nepochybne funguje na prístrojoch. Uvádza to Rádio Slobodná Európa (RFE/RL). Podľa stanice skupina funguje skôr ako V2+V2 než V4, pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine. V iných otázkach, ako je jadrová energia, nelegálna migrácia a reforma Európskej únie, sa však zdá byť v pevnom zdraví.
V4 zastupuje takmer 65 miliónov ľudí a významne ovplyvňuje európsku migračnú, poľnohospodársku a zahraničnú politiku. Avšak práve v otázke zahraničnej politiky, ktorá je v súčasnej Európe najdôležitejšia a týka sa vojny na Ukrajine, sa členské krajiny bloku rozchádzajú. Názorová priepasť je v súčasnosti taká zjavná, že by nebolo od veci hovoriť o V2+V2, uviedla stanica.
"Bolo príznačné, že bilaterálne stretnutie českého a poľského premiéra (Petra Fialu a Donalda Tuska) ráno pred samitom trvalo dlhšie ako štvorčlenné stretnutie so slovenským premiérom Robertom Ficom a maďarským premiérom Viktorom Orbánom," uvádza RFE/RL.
"Tlačová konferencia po skončení stretnutia bola úplne iná. Všetci viac-menej s kŕčovitými úsmevmi priznali, že ich prístupy sa značne líšia," uviedla RFE/RL. Vďaka úsiliu českého premiéra Fialu mohla skupina povedať, že sa zhodla aspoň na odsúdení nezákonnej invázie Ruska na Ukrajinu a na potrebe podporiť Ukrajinu. Lídri sa však už nezhodujú na tom, ako túto podporu realizovať.
Kým Česká republika a Poľsko sú za vojenskú podporu, Orbán je len za humanitárnu alebo finančnú pomoc, rovnako ako Robert Fico, ktorý tiež opakovane zdôraznil potrebu okamžitého prímeria, pretože ďalšie zbrane konflikt nevyriešia.
Aj nemecká tlačová agentúra DPA o pražskom zasadnutí V4 napísala, že "vojna na Ukrajine rozdelila" členov skupiny.
Politológov rokovania premiérov V4 neprekvapili
Podľa českých politológov sa počas rokovania iba potvrdili body, v ktorých majú štáty názorové rozpory, rovnako ako tie, ktoré vidia rovnako. Očakávajú, že V4 bude fungovať ďalej napriek nezhodám. "Výsledky rokovaní sú očakávateľné. Panujú nezhody, a to pomerne výrazné, avšak existuje určitá politická vôľa tú skupinu udržiavať okrem iného práve preto, aby nedošlo k ešte väčšiemu príklonu Slovenska a Maďarska k Rusku,“povedal politológ z brnianskej Masarykovej univerzity Miroslav Mareš.
Česká diplomacia podľa neho zohráva úlohu akéhosi moderátora medzi Poľskom na jednej strane a Slovenskom a Maďarskom na strane druhej. "V tejto chvíli si myslím, že situácia je taká, že skupina na vrcholnej úrovni veľmi aktívna nebude, budú pretrvávať rozpory, avšak v niektorých iných oblastiach, o ktorých hovoril aj predseda vlády Petr Fiala, sa môže ďalej rozvíjať," doplnil politológ.
Podľa Pavlíny Janebovej z Asociácie pre medzinárodné otázky panuje zhoda najmä na regionálnej problematike, ako je infraštruktúra, energetika a tiež migrácia. "Premiér Fiala sa rovnako snažil nejakým optimistickým spôsobom prezentovať zistenia, že v otázke Ukrajiny prišli na dva zhodné body. Jedným je, že invázia Ruska na Ukrajinu bola porušením medzinárodného práva, druhým potom, že Ukrajine treba pomôcť," podotkla Janebová. "Signál je taký, že spolupráca pretrvá napriek nezhodám," dodala.
