MOSKVA - Rusko v utorok vyhlásilo estónsku premiérku Kaju Kallasovu za "hľadanú" osobu v súvislosti s bližšie nešpecifikovaným trestným prípadom, informuje o tom správa z agentúry AFP.
Meno Kallasovej sa nachádza v databáze hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra s označením "hľadaná na základe Trestného zákonníka", konkrétne obvinenia sa tam však neuvádzajú. Kallasová je estónskou premiérkou od roku 2021, pripomína AFP.
archívne video
Estónsko je bývalá sovietska republika a ako člen Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO) a je neochvejným podporovateľom Ukrajiny od začiatku invázie Ruska vo februári 2022. S Ruskom má krajina spoločnú hranicu dlhú 333 kilometrov, otvorených je na nej však iba šesť hraničných priechodov. Estónsko ešte vlani v novembri vyzvalo svojich občanov, aby necestovali do Ruska, keďže estónska vláda zvažuje uzavretie hranice pre obavy z prílevu migrantov.
Údajne mala Kallasová podniknúť nepriateľské kroky voči Moskve
Kremeľ v utorok vyhlásil, že estónsku premiérku Kaju Kallasovu i ďalších predstaviteľov pobaltských krajín zaradil na zoznam hľadaných osôb, pretože podnikli "nepriateľské kroky" voči Moskve. Informuje agentúra AFP.
"Sú to ľudia, ktorí podnikajú nepriateľské kroky voči historickej pamäti a našej krajine," povedal v telefonickom rozhovore s novinármi hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ruské ministerstvo vnútra predtým v utorok uviedlo, že vyhlásilo estónsku premiérku Kaju Kallasovu za "hľadanú" osobu v súvislosti s bližšie nešpecifikovaným trestným prípadom.
Meno Kallasovej sa nachádza v databáze hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra s označením "hľadaná na základe Trestného zákonníka", konkrétne obvinenia sa tam však neuvádzali. Kallasová je estónskou premiérkou od roku 2021, pripomína AFP. Estónsko je bývalá sovietska republika a ako člen Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO) a je neochvejným podporovateľom Ukrajiny od začiatku invázie Ruska vo februári 2022.
S Ruskom má krajina spoločnú hranicu dlhú 333 kilometrov, otvorených je na nej však iba šesť hraničných priechodov. Estónsko ešte vlani v novembri vyzvalo svojich občanov, aby necestovali do Ruska, keďže estónska vláda zvažuje uzavretie hranice pre obavy z prílevu migrantov.
Na zoznam hľadaných Rusko zaradilo aj ďalšie osoby
Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa, primátora litovského mesta Klaipéda Arvydasa Vaitkusa a niekoľko desiatok ďalších litovských politikov a verejných činiteľov. Podľa spravodajského webu BNS tom v utorok informovala ruská nezávislá spravodajská webová stránka Mediazona.
Mediazona objasnila, že z databázy ruského ministerstva vnútra zozbierala verejne dostupné informácie o hľadaných osobách - a našla takmer 100-tisíc takýchto oznámení. Medzi nimi je aj najmenej 29 litovských občanov spojených s demontážou sovietskych pamätníkov a udalosťami z januára 1991, keď v Litve došlo k sérii násilných stretov medzi civilným obyvateľstvom žiadajúcim nezávislosť krajiny a sovietskymi ozbrojenými zložkami. O 11. a 13. januára vtedy sovietski vojaci zabili 14 civilistov a zranili ich vyše 140.
V databáze hľadaných osôb sa nachádza aj estónska premiérka Kaja Kallasová, ako aj bývalá lotyšská ministerka vnútra Marija Golubevová, 67 lotyšských poslancov, 15 členov mestskej rady v Rige a ďalší. V databáze nie je uvedené, podľa akého článku zákona bolo pátranie vyhlásené.
Rusko pokračuje v boji proti demokracii a ľudským právam, tvrdí litovský minister kultúry
Kremeľ však v utorok oznámil, že estónsku premiérku a ďalších pobaltských predstaviteľov zaradil na zoznam hľadaných osôb za konanie nepriateľské voči Moskve. "Sú to ľudia, ktorí podnikajú nepriateľské akcie proti historickej pamäti a našej krajine," objasnil novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Litovský minister kultúry v utorok v rozhovore pre BNS tieto kroky Moskvy komentoval slovami, že Rusko pokračuje v boji proti demokracii a ľudským právam. "Som rád, že moja práca pri rozoberaní trosiek sovietizácie nezostala nepovšimnutá," dodal Kairys ironicky. "Vážne, (moskovský) režim robí to, čo robil vždy: snaží sa potlačiť akýkoľvek závan slobody, bojuje proti demokracii, proti ľudským právam a slobodám a naďalej si vytvára svoj vlastný príbeh, ktorý nezodpovedá žiadnym faktom ani logike," dodal litovský minister.
Spresnil, že kultúra, dedičstvo a historická pamäť sa "tiež stali vojnovou zónou, v ktorej imperiálnosť sleduje svoje vlastné ciele". "Mojou povinnosťou ako ministra kultúry je zabrániť dosiahnutiu týchto zlovoľných cieľov, zabrániť deformácii týchto tém v Litve aj na medzinárodnej scéne," povedal Kairys. Minulý rok začal v Litve platiť zákon o desovietizácii, ktorý zakazuje propagáciu totalitných a autoritárskych režimov a ich ideológií na verejných priestranstvách. V dôsledku toho sa z verejných priestranstiev začali odstraňovať symboly totalitarizmu a autoritárstva - pomníky, názvy ulíc, námestí a iné symboly.
