LONDÝN - Spojené kráľovstvo vlani zažilo druhý najteplejší rok v histórii merania. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré v utorok zverejnila národná meteorologická služba. Správu sme prevzali z tlačovej agentúry AFP.
archívne video
Priemerná teplota bola predbežne vyššia ako v ktoromkoľvek inom roku od roku 1884 s výnimkou roku 2022, čím pokračoval trend otepľovania, ktorý je "výrazne pravdepodobnejší" v dôsledku zmeny klímy spôsobenej človekom, uviedol meteorologický úrad. Wales a Severné Írsko zaznamenali najteplejší rok v histórii už druhý rok za sebou, dodal Met Office. Rok 2023 bol predbežne najteplejším rokom v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o minimálnu teplotu.
Klimatické zmeny spôsobené človekom
"Zmena klímy dlhodobo ovplyvňuje teplotné rekordy v Spojenom kráľovstve," uviedol vo vyhlásení vedúci vedecký pracovník Met Office Mike Kendon. "Aj keď naša klíma zostane premenlivá, s obdobiami chladného a vlhkého počasia, v uplynulých desaťročiach sme pozorovali, že padá množstvo vysokých teplotných rekordov. Očakávame, že tento model bude pokračovať, pretože naša klíma sa bude v nasledujúcich rokoch naďalej meniť v dôsledku klimatických zmien spôsobených človekom," dodal.
Najvyššie horúčavy v Spojenom kráľovstve namerali v júni a v septembri, pričom nadpriemerné teploty boli zaznamenané v ôsmich z 12 mesiacov. Služba EÚ pre klimatické zmeny Copernicus v decembri uviedla, že rok 2023 bude najteplejším rokom celosvetovo. Predbežná priemerná teplota 9,97 stupňa Celzia posunula rok 2023 tesne za predchádzajúci rok, keď v Anglicku prvýkrát namerali viac ako 40 stupňov Celzia.
Nulové čisté emisie do roku 2050
Minulý rok bol tiež druhým najteplejším rokom pre Central England temperature (CET), najdlhšiu inštrumentálnu teplotnú sériu na svete, ktorá sa datuje od roku 1659, uviedol Met Office. Riaditeľ britskej pobočky Greenpeace pre politické záležitosti Doug Parr povedal, že "klimatické zvony bijú na poplach" a obvinil britského premiéra Rishiho Sunaka, že "má prsty v ušiach". Líder Spojeného kráľovstva minulý rok oznámil zmiernenie viacerých politík zameraných na dosiahnutie nulových čistých emisií uhlíka do roku 2050 a zároveň povolil nové vrty na ťažbu ropy a plynu v Severnom mori.
