BRUSEL - Klimatické zmeny ohrozujú výrobu piva v Európe. Množstvo aj kvalita chmeľu podľa novej štúdie klesá. Problémom sú klimatické zmeny, ktoré sa odrážajú aj na chmeli.
S európskym pivom to nevyzerá dobre. Jeho výroba a chuť je ohrozená v dôsledku klimatických zmien. Množstvo aj kvalita chmeľu podľa výsledkov nedávnej štúdie klesá. Môžu za to stúpajúce teploty a suchšie letá, skrátka klimatické zmeny. Otázne je pestovanie aromatického chmeľu v Európe, ktorý dodáva pivu jeho horkosť. Európske odrody chmeľu sú cenené pre svoje chuťové vlastnosti a používané pivovarníkmi po celom svete. Ale rastúce teploty a čoraz menej dažďa znižujú výnosy a koncentráciu zlúčenín, ktoré dodávajú pivu jeho osviežujúcu chuť.
archívne video
Na stabilizáciu sektora piva sú potrebné okamžité opatrenia na prispôsobenie, napísali autori štúdie zo Švajčiarska, Veľkej Británie a Českej republiky zverejnenej v časopise Nature Communications.
Úroda chmeľu klesla o 200 kíl
Pre štúdiu vedci vyhodnotili údaje o výnose a obsahu alfa horkých kyselín chmeľu v pive v rokoch 1971 až 2018 z hlavných pestovateľských oblastí v Nemecku, Českej republike a Slovinsku.
Za približne 50 rokov od roku 1970 dodnes sa ročný výnos chmeľu na hektár znížil v priemere o 200 kilogramov. Obsah alfa, ktorý sa použil na meranie kvality v štúdii, klesol o 0,6 percenta. Ten je zodpovedný za horkú chuť piva.
Do roku 2050 výskumníci v štúdii očakávajú ďalší pokles výnosu o približne 4 až 18 percent a pokles alfa obsahu o 20 až 31 percent. Výskumníci očakávajú, že k najväčšiemu poklesu dôjde v južných pestovateľských oblastiach. Patria sem tie v južnom Nemecku, ktoré siahajú až po švajčiarske hranice, a tie v Slovinsku.
Častejšie suchá
Dôvodom sú rastúce teploty a častejšie obdobia sucha, ako vysvetlil Ulf Büntgen, spoluautor štúdie a výskumník. Podľa Büntgena teplotné zmeny posunuli začiatok obdobia rastu chmeľu v priemere o 20 dní. Tieto takzvané fenologické zmeny posunuli kritický čas zrenia na teplejšiu časť sezóny, čo má negatívny vplyv na alfa obsah.
„Zaujímavé je, že tento efekt sme mohli pozorovať vo všetkých regiónoch,“ hovorí vedec. "Ak je možné pozorovať trend na úrovni viacerých regiónoch, potom viete, že ho možno len ťažko vysvetliť inak ako klimatickými zmenami."
Tradičné metódy sa musia prispôsobiť
Pivo je po vode a čaji tretím najkonzumovanejším nápojom na svete, ako zdôraznili vedci v štúdii: „Bude potrebné rozšíriť plochu pre aromatický chmeľ o 20 percent v porovnaní so súčasnou oblasťou pestovania, aby sa predišlo budúcim poklesom alfa chmeľu na kompenzáciu produkcie chmeľu.“
Aby sme mohli pokračovať vo výrobe vysokokvalitného piva, je potrebné prispôsobiť tradičné metódy pestovania pivného chmeľu tak, aby sa zmiernili negatívne účinky klimatických zmien v Európe, uviedli autori.
Büntgen objasňuje, že chmeľ je len jedným z mnohých príkladov: „Snažíme sa zistiť, ako rôzne ekosystémy a v konečnom dôsledku poľnohospodárstvo reagujú na meniace sa podmienky životného prostredia.“
