BRUSEL – Európske firmy na výrobu biopalív sa čoraz častejšie dostávajú pod cenový tlak. Trh začali zaplavovať lacné alternatívy z Číny s biopalivami druhej generácie, ktoré stíhajú uspokojiť dopyt za podozrivo rekordne krátky čas.
Biopalivá, ktoré majú byť dôležitým základným nástrojom v boji so škodlivými emisiami oxidu uhličitého v sektore dopravy nie sú také ekologické ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Práve tie, ktoré by mali byť „pokročilé“, nazývané aj sekundárne biopalivá a pochádzajú z Číny, obsahujú zakázaný palmový olej. Napriek tomu dopyt po týchto biopalivách neustále rastie, uviedol Elmar Baumann z Nemeckej asociácie biopalív (VDB) pre nemecký denník Deutsche Welle.
„Dovoz z Číny sa v prvom polroku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom približne zdvojnásobil,“ povedal Baumann pre DW. Niektoré čísla hovoria o 40% a celkovom objeme 1,8 milióna ton. Európski výrobcovia tak nedokážu konkurovať ani cene ani objemu. Výkonný riaditeľ spoločnosti Verbio, ktorá je najväčším veľkovýrobcom bionafty, bioetanolu a biometánu v Európe upresnil, že návrh a výstavba modernej elektrárne na biopalivá trvá zvyčajne tri roky a vyžaduje si veľké investície do špecializovaných zariadení, masívne dodávky z Číny do Európy však prišli „z ničoho nič“.
Podozrenie, že by v prípade čínskych biopalív by mohlo ísť o podvod prezrádza nízka cena a deklarácia vysokej kvality. „Číňania ponúkajú biopalivá za polovičnú cenu, aj keď prepravné náklady tvoria 20% produktu. To nie je v poriadku,“ dodal generálny riaditeľ. Odborníci sa obávajú, že hlavnou zložkou ich biopalív je lacnejší palmový olej, ktorý sa preklasifikuje a pridá do zmesi. Ten v Európskej únii patrí medzi zakázané zložky biopalív.
Konkurencia z Číny s lacnými biopalivami však môže znamenať zatvorenie niektorých európskych výrobcov. „Situácia je taká vážna, že v súčasnosti jedenásť našich členských spoločností zastavilo výrobu a ďalších 10 zariadení pracuje výrazne pod úrovňou svojej bežnej produkcie a zvažujú krátkodobé pozastavenie výroby,“ uviedlo Obchodné združenie pre biopalivá v tlačovej správe. Problémom dokazovania zloženia pokročilých biopalív je fakt, že presné určenie suroviny, z ktorej bolo palivo vyrobené je možné iba v laboratóriu. Kontrola sa tak výlučne spolieha na dokumentáciu a požiadavky na certifikáciu Európska únia nenariaďuje. Podľa nemeckých odborníkov by bola namieste osobná kontrola výrobcov v Číne, no narážajú tu na problém so zákonom, kde náhodné kontroly nie sú povolené, obzvlášť pre návštevy alebo predstaviteľov zahraničných štátov.
Európske spoločnosti sa tak čoraz viac začínajú zaujímať, či moderné biopalivá z Číny sa skutočne vyrábajú z odpadu a zvyškových materiálov, alebo z niečoho iného. Palmový olej pochádza z Malajzie a Indonézie a nemeckí odborníci tvrdia, že najväčšie dodávky končia práve v Čine, kde sa indonézska bionafta preklasifikuje a predáva sa do Európy. Pri mnohých čínskych výrobcoch bola už podaná žaloba na prokuratúre v nemeckom Bonne, no do konca júna sa nemeckej vláde ani Európskej úniii nepodarilo zozbierať dostatok dôkazov a docieliť prehodnotenie certifikácie biopalív. Nemeckí odborníci vrátane generálneho riaditeľa spoločnosti Verbio, Sautera, varujú, že táto forma „greenwashingu“ sa stáva čoraz bežnejšou aj v iných priemyselných odvetviach vrátane oceliarstva, výroby hliníka ale aj vodíka. „Čínske lode môžu byť plné zeleného vodíka, ktorý môže byť pokojne vyrobený z ruského plynu,“ dodal a vyslovil obavy o budúcnosť nemeckého priemyslu a čoraz väčšej závislosti na ázijskej veľmoci.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%