BERLÍN - Nemecko sa stalo cieľovou krajinou všetkých migrantov, ktorí utekajú pred vojnou. Zákony pre migrantov sú v tejto krajine nastavené tak, že by ich chcel využívať každý prisťahovalec. Situácia v ekonomickom sektore ale začína byť kritická. Opozícia prišla s návrhom, ktorý by mohol vyriešiť obidva problémy.
archívne video
V Nemecku je nasledovná situácia. Viac ako 580-tisíc utečencov dostáva príspevok od štátu, no na druhej strane krajina trpí na nedostatok pracovnej sily vo viacerých segmentoch. Ako informuje nemecký týždenník FOCUS, mesačné náklady pre migrantov zo Sýrie, Afganistanu či Iraku, predstavujú sumu 436 miliónov eur.
Počet práceschopných utečencov v Nemecku, ktorí poberajú sociálne dávky bola v marci 2023 presne 587 006. Podľa zákona Hartz IV. im je vyplácaná každý mesiac dávka v sume 502 eur. Podľa potreby, resp. počtu detí, sa však môže navyšovať. V priemere to bolo minulý rok takmer 750 eur. Mali by tu byť zahrnuté aj náklady na ubytovanie. Niektorí poberatelia do Nemecka utiekli, iní sa tu narodili. Všetci majú ale právo na pobyt a pomoc v podobe sociálnych dávok.
Najviac z Blízkeho východu
Najviac utečencov v Nemecku pochádza zo Sýrie (takmer 330-tisíc), nasleduje Afganistan (112-tisíc), Irak (viac ako 77-tisíc) a Irán (takmer 26-tisíc). Ostatné krajiny pôvodu ako Nigéria alebo Pakistan sú tu zastúpené v menších počtoch. Ako sme už spomenuli, práceschopných občanov v Nemecku je 587-tisíc. Znamená to, že väčšina týchto ľudí je schopná pracovať aspoň tri hodiny denne. Výnimku tvoria len tí, ktorí sa vzdelávajú, prípadne starajú o deti.
Bariéra
Opozícia a konkrétne CDU (Kresťanskodemokratická únia Nemecka) sa chytila faktov, ktoré jasne uvádzajú, že 467 074 uznaných žiadateľov o azyl je na úrade práce uvedených ako nezamestnaní. "Je to takmer pol milióna dospelých obyvateľov, ktorí môžu ihneď nastúpiť do práce," vyjadril sa hovorca úradu práce v Norimbergu Christian Ludwig. Najväčším problém pri azylantoch je jazyková bariéra. Len veľmi málo z nich sa vie dorozumieť po nemecky. Ďalším problémom sú chýbajúce údaje v osobných údajoch a neposlednom rade žiadna odborná kvalifikácia. Podľa informácii absolvovalo základné školenia vo firmách a školách len 4,3 percenta migrantov a akademickým titulom disponuje niečo cez 7 percent.
Kľúč k integrácii
CDU napriek týmto štatistikám požaduje, aby v Nemecku pracovalo oveľa viac azylantov. Opozičný politik Alexander Thorm hovorí, že "práca je kľúčom k integrácii". "Nemecko prijalo a zaviazalo sa ochraňovať viac ako milión žiadateľov o azyl. My (Nemci) môžeme byť na toto hrdí. Dostali sme sa do bodu, kedy je u nás nedostatok pracovnej sily, ale takmer každý druhý imigrant, ktorý žiadal o azyl, dostáva od štátu sociálne dávky. Túto skupinu ľudí musíme čo najrýchlejšie zamestnať," vysvetlil s tým, že spočiatku by sa mohli zapojiť do aktivít pre charitu alebo starostlivosti o chorých a starých ľudí.
Mnohé samosprávy v Bádensku-Württembersku to vidia podobne. "Nemecko pomáha tým, ktorí to potrebujú. Na druhej strane sa ale očakáva, že každý jednotlivec v rámci svojich možností prispeje na chod štátu. Napríklad aj činnosťou v dobrovoľnej organizácii," vysvetlil predseda miestnej rady Steffen Jäger.
Konkrétny návrh
Líder regionálnej skupiny CSU (Kresťansko-sociálna únia Bavorska) Alexander Dobrindt vyzval na "nový systém dávok pre utečencov, ktorý by mal byť vyrovnaný pod úroveň príjmu občana“. Vyslovil sa za väčšiu spoluprácu od žiadateľov pre azyl. "Musí pre nich existovať pracovná ponuka, ktorá je súčasťou integračnej služby. Tí, ktorí odmietnu pracovať, musia počítať so znížením dávok," vysvetlil.
