SARAJEVO - V Bosne a Hercegovine a okolitých balkánskych štátoch za posledný rok výrazne poklesol počet vyhlásení zo strany srbských politikov a médií popierajúcich genocídu moslimských civilistov v Srebrenici z roku 1995. Vyplýva to zo štvrtkovej výročnej správy Pamätného centra v Srebrenici, informuje agentúra AFP.
V správe sa uvádza, že v období od mája 2022 do mája 2023 zaznamenali v Bosne a balkánskom regióne 90 prípadov popierania srebrenického masakru. V predchádzajúcom 12-mesačnom období ich bolo hlásených takmer 700. Bosnianskosrbské jednotky sa 11. júla 1995 zmocnili mesta Srebrenica, kde následne zavraždili približne 8000 moslimských mužov a chlapcov, čo dva medzinárodné súdy označili za genocídu.
Predstavitelia bosnianskej Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine vrátane tamojšieho prezidenta Milorada Dodika túto genocídu stále popierajú. "V Srebrenici nedošlo ku genocíde... Hovorím to s čistým svedomím," vyhlásil Dodik naposledy v apríli tohto roku. Správa srebrenického pamätného centra uviedla medzi popieračmi genocídy aj súčasného chorvátskeho prezidenta Zorana Milanoviča. Ten v súvislosti s genocídou v Srebrenici povedal, že nejde o nič viac ako o "rozhodnutie (medzinárodného) súdu".
Popieranie genocídy sa najviac odohráva v júli
Od roku 2021 sa v Bosne popieranie srebrenickej genocídy a ďalších vojnových zločinov, respektíve ich glorifikácia, trestá odňatím slobody až na päť rokov väzenia. V dôsledku toho sa znížil počet takýchto činov, hoci za ne zatiaľ nebol nikto trestne stíhaný. AFP poznamenáva, že popieranie genocídy sa najviac odohráva práve v júli, keď sa každoročne pripomínajú obete srebrenického masakru. Zverstvá v Srebrenici boli tými najhoršími počas občianskej vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992-1995, v ktorej zahynulo približne 100.000 ľudí, pripomína AFP.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu uznal oboch vtedajších bosnianskosrbských politických lídrov - Radovana Karadziča i Ratka Mladiča - vinných z vojnových zločinov vrátane genocídy v Srebrenici. V júli vyvolali dvaja bosnianskosrbskí študenti pobúrenie medzi moslimami, keď na sociálnych sieťach velebili Mladiča. O niekoľko dní neskôr im šéf srbskej spravodajskej agentúry Aleksandar Vulin ponúkol štipendium a možnosť pokračovať v štúdiu na akadémii tejto agentúry v Belehrade.
