SEVERNÁ KAROLÍNA - Theodore Kaczynski (†81) troch ľudí zabil a dvadsaťtri zranil podomácky vyrobenými bombami. Útočil najmä na vedcov pracujúcich na vývoji moderných technológií. Bol presvedčený, že tie oberú ľudí o slobodu. Dňa 10. 6. skoro ráno ho našli mŕtveho vo väzenskej cele. Bol odsúdený na doživotie, za mrežami žil vyše štvrťstoročie. Jeho temné myšlienky však žijú ďalej. Ekoteroristi ho považujú za proroka a podobne ako on, útočia na symboly modernej civilizácie.
Theodore John Kaczynski unikal FBI sedemnásť rokov (1978 až 1995), počas ktorých uskutočnil pätnásť úspešných bombových útokov na ciele, ktoré považoval za symboly technologického pokroku. Medzi jeho obeťami boli napríklad Diogenes J. Angelakos, priekopník v oblasti mikrovĺn, postgraduálny študent John Hauser, ktorý sa chcel stať astronautom, Gary Wright, majiteľ počítačového obchodu, Charles Epstein, genetik a výskumník Downovho syndrómu...
Archívne video: Terorista sa vyhráža
Kaczynski im posielal bomby v obálkach, takže väčšinou vybuchli pri ich otváraní. Niekomu poškodili nervy na ruke, inému odtrhli niekoľko prstov, ďalšieho zabili. Podľa zoznamu jeho obetí si však trúfol aj na Boeing leteckej spoločnosti American Airlines, našťastie, bomba v ňom narobila len kopec dymu. Percy Wood, prezident United Airlines, ktorému Kaczynski poslal bombu ukrytú v knihe, spôsobila jej explózia rezné rany na celom tele.
O jeho smrti informovala agentúra AP, ktorej ju oznámil Federálny úrad pre väznice. 10. 6. skoro ráno našli Kaczynského v jeho cele bez známok života a okolo 8:00 ho vyhlásili za mŕtveho. Príčina úmrtia zatiaľ nie je známa. Mal osemdesiatjeden rokov.
Kaczynski bol geniálny matematik
Ted Kaczynski ako dieťa prejavoval také veľké nadanie pre matematiku, že ho v škole nechali preskočiť dva ročníky. V šestnástich už študoval na Harvarde a zdalo sa, že nič iné ako veda ho nezaujíma. Nestál o priateľstvá a s nikým nediskutoval ani o matematických problémoch. Len zrazu ohromil svojich profesorov dvoma odbornými článkami o takzvaných hraničných funkciách. „Tipoval by som, že ich pochopilo alebo ocenilo možno desať až dvanásť ľudí v krajine," zhodnotil kvalitu jeho práce profesor matematiky Maxwell O. Reade v článku The New York Times.
Sľubnú kariéru vymenil za život v chudobe
Po ukončení štúdií nastúpil Kaczynski ako asistent na Kalifornskú univerzitu v Berkeley, ale po necelých dvoch rokoch sa rozhodol pre život v blízkosti divočiny v chatke s pôdorysom zhruba tri metre štvorcové. Žil v nej bez tečúcej vody a elektriny, živil sa len plodmi divočiny, ale obklopoval sa množstvom kníh. Ak predsa len potreboval peniaze, zarobil si ich v továrni, či na benzínovej pumpe. Podľa denníka The Washington Post si občas dopisoval s rodičmi a bratom Davidom. V polovici 70-tych rokov však rodičov obvinil z toho, že pri jeho výchove zlyhali a že v dôsledku toho cíti v kontakte s ľuďmi paralyzujúci nepokoj.
V máji 1978 vybuchla prvá bomba pripisovaná UNABOMBEROVI na Severozápadnej univerzite pri Chicagu, ktorá zranila ochrankára. Túto prezývku mu však dali vyšetrovatelia FBI až neskôr podľa kategórii jeho útokov, ktoré označovali ako UNiversity And Airline BOMBing (bombové útoky na univerzity a aerolínie).
Zabíjal v mene prírody?
Dnešní ekoteroristi vzhliadajú k UNABOMBEROVI ako k prorokovi, pričom často odkazujú na rozhovor dostupný na portáli The Anarchists Library. UNABOMBER v ňom spomína ako ho šokovalo, keď na túre na jednom zo svojich obľúbených miest v divočine objavil čerstvo vyrúbanú cestu. „Je to trochu zvlnená krajina, nie plochá, a keď sa dostanete na jej okraj, nájdete rokliny, ktoré sa veľmi strmo zarezávajú do hlbokých útesov, dokonca tam bol vodopád.“ To miesto bolo asi dva dni chôdze od jeho chatky a až do leta 1983 ho považoval za najkrajšie. Keď videl ako ho zničili, rozhodol sa, že namiesto toho, aby sa snažil získať ďalšie zručnosti v divočine, bude pracovať na tom, aby sa dostal späť do systému. A pomstil sa mu.
Nie je to však pravda. V tom čase mal už UNABOMBER za sebou šesť úspešných a jeden neúspešný bombový útok, prakticky každý rok vykonal jeden. Príčinu jeho hnevu treba hľadať oveľa hlbšie, čo dokazuje aj verejne dostupná správa forenznej psychiatričky Sally C. Johnsonovej. Vytvorila ju na základe desiatok hodín rozhovorov s Tedom Kaczynskim po jeho uväznení a čítaním jeho denníkov.
Opakovane hľadal psychologickú pomoc
Theodore John Kaczynski sa narodil v Chicagu v štáte Illinois 22. mája 1942 poľským rodičom. Mal o sedem rokov mladšieho brata Davida. Ich otec pracoval v niekoľkých spoločnostiach na rezanie peny v oblasti Chicaga, mama bola v domácnosti. Práve ona si všimla prvé zvláštnosti v synovom správaní, keď mal iba deväť mesiacov. V tom čase musel stráviť niekoľko dní v nemocnici v izolácii pre alergickú reakciu. Po jeho návrate domov pozorovala, že dovtedy normálne dieťa bolo zrazu utiahnuté, menej vnímavé a viac ustráchané. Ako rástol, vnímala, že syn je mimoriadne bystrý, ale aj to, že pociťuje nepohodu v blízkosti iných detí a celkovo strach z ľudí aj budov. Uvažovala, že ho zapíše do štúdie o autistických deťoch, ale neuskutočnila to.
Kaczynski vyhľadal psychologickú pomoc niekoľkokrát počas svojho života z rozličných dôvodov, pre problémy nadviazať vzťahy so ženami, pre nespavosť, pre pocit stresu a búšenia srdca...
Forenznej psychiatričke Sally C. Johnsonovej, ktorá sa ním zaoberala po jeho zatknutí, opísal ako počas štúdia na Michiganskej univerzite zažil niekoľko týždňov intenzívneho a trvalého sexuálneho vzrušenia a bol presvedčený, že by mal podstúpiť operáciu na zmenu pohlavia. Dohodol si stretnutie s psychológom, ale v čakárni ho prepadla úzkosť z predstavy, že sa o tom porozpráva a posťažoval sa len na úzkosť a depresie. Odchádzal nahnevaný na to, k čomu ho takmer doviedli jeho sexuálne túžby. Priznal sa, že práve vtedy sa rozhodol odísť žiť do lesa a ak to nezvládne, vrátiť sa do civilizácie, aby zabil niekoho, koho nenávidí.
Prečo neznášal technologický pokrok
Odpoveď na túto otázku možno nájsť v jeho Manifeste s názvom Industriálna spoločnosť a jej budúcnosť uverejnenú v prílohe denníka The New York Times v roku 1985. V skratke hovorí o tom, že priemyselná revolúcia spustila prostredníctvom nových technológií proces, ktorý prinúti ľudí prispôsobiť sa strojom a oberie ich o slobodu aj ľudský potenciál. UNABOMBER prisľúbil, že ak sa jeho názory uverejnia, prestane rozposielať bomby.
Vydavateľ novín ich však uverejnil až po súhlase vyšetrovateľov FBI, ktorí mu sedemnásť rokov nevedeli prísť na stopu. Dúfali, že niekto spozná jeho myšlienky a odhalí jeho identitu. Nemýlili sa. Identifikoval ho jeho brat David.
Znalci z oblasti psychiatrie sa po zatknutí Teda Kaczynského zhodli na tom, že trpí paranoidnou schizofréniou, čo ho rozhorčilo až natoľko, že sa pokúsil o samovraždu. Napriek psychiatrickej diagnóze bol 21. januára 1998 l Kaczynski vyhlásený za kompetentného postaviť sa pred federálny súd. Trestu smrti, ktorý preňho žiadali prokurátori sa vyhol vďaka tomu, že sa priznal ku všetkým obvineniam a prijal doživotné väzenie bez možnosti podmienečného prepustenia.
Paradox Kaczynského psychiky
Do Kaczynského duševných pochodov stále možno preniknúť aj vďaka knihe Technologické otroctvo, ktorú napísal vo väzení a vyšla v roku 2010. Občas tiež poskytoval spoza mreží rozhovory, väčšinou do anarchistických a ekoteroristických plátkov. V interview, ktoré sa dá prečítať na theanarchistlibrary.org paradoxne pôsobil miestami ako mimoriadne citlivý človek: „Čím viac sa zblížite s prírodou, tým viac oceníte jej krásu. Je to krása, ktorá nespočíva len v tom, že sa na ňu dívate a počúvate jej zvuky, ale aj v ocenení jej celku. Neviem ako to vyjadriť. Dôležité je, že keď žijete v lesoch, namiesto ich návštevy sa krása stáva súčasťou vášho života a nie niečím, na čo sa len pozeráte zvonku.“
Jeho myšlienky ďalej zabíjajú
Škoda len, že na presadenie svojich myšlienok, i keď v mene záchrany prírody a ľudskej prirodzenosti, si vybral vraždenie. Tieň jeho činov dnes ožíva prostredníctvom jednotlivcov aj ekoteroristických skupín, ktoré inšpiruje k extrémizmu rôznych foriem. Od tých miernejších, kedy napríklad len ničia telekomunikačné siete až po veľmi brutálne, keď vraždia a odpaľujú bomby.
V roku 2018 bol odsúdený na vyše osem rokov väzenia Nikolaos Karvounakis, osamelý ekoterorista inšpirovaný Kaczynskim a hnutím ITS, ktorý umiestnil bombu v centrálnom parku v Edinburgu a potom to oznámil na sieťach. Našťastie, polícia ju zneškodnila včas. Spomínané ITS - Individualidades Tendiendo a lo Salvaje (Individualistii inklinujúci k divočine), voľné združenie teroristických skupín, ktoré založili mexickí oddaní Kaczynskeho sa považuje za jedno z najnebezpečnejších tohto druhu.
Podľa magazínu WIRED upútalo prvýkrát pozornosť v auguste 2011, keď adresovalo balíkovú bombu na Inštitút technológií v Monterrey v Mexico City, ktorá pri explózii vážne zranila výskumníka v oblasti robotiky. V tom istom roku sa ITS prihlásila aj k zodpovednosti za vraždu biotechnologického výskumníka Ernesta Mendeza Salinasa z Národnej autonómnej univerzity. Podobných zoskupení je viac a pravdepodobne o nich ešte budeme počuť.
