KODAŇ - Dánske ministerstvo obrany potvrdilo, že má k dispozícii desiatky fotografií špecializovanej lode SS-750 s miniponorkou plaviacej sa pod ruskou vlajkou, ktoré boli zhotovené v Baltskom mori v septembri minulého roka len niekoľko dní pred výbuchmi na podmorskom plynovode Nord Stream. Informoval o tom dánsky denník Dagbladet Information, uviedla v piatok agentúra DPA.
Ruské plavidlo spozorovala 22. septembra dánska hliadková loď východne od ostrova Bornholm. Dánske ministerstvo obrany oficiálne potvrdilo, že z dánskej lode bolo v rovnakom čase urobených 26 fotografií lode plaviacej sa pod ruskou vlajkou. O štyri dni neskôr boli vyhodené do vzduchu tri zo štyroch vetiev plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré sú položené na dne Baltského mora. K výbuchom došlo v blízkosti miesta, kde bola spozorovaná daná loď.
Archívne VIDEO
Tieto výbuchy, ktoré spôsobili veľký únik metánu, sa všeobecne považujú za čin sabotáže. Dánske, švédske a nemecké orgány činné v trestnom konaní ich stále vyšetrujú. Ruské orgány tvrdia, že za výbuchmi stoja USA a ich spojenci. Dánske ministerstvo obrany uviedlo, že prístup k snímkam neposkytne z dôvodu prebiehajúcej spravodajskej činnosti. Už dávnejšie sa v médiách uvádzalo, že dánske ministerstvo obrany má 112 záberov ruských plavidiel v tejto oblasti. Je to však prvýkrát, čo rezort potvrdil, že medzi predmetnými plavidlami je aj loď SS-750 určená na podvodné operácie, ktorá má na palube aj miniponorku.
Niekoľko dní pred tým sa v oblasti nachádzalo šesť ruských plavidiel
Vojenskí experti, ktorých dánsky denník cituje, tvrdia, že tento typ plavidla by sa mohol používať na sabotáže v ponorkách. Plavidlo SS-750 má miniponorku s chápadlami. Bola navrhnutá presne na operácie pod vodou, objasnil švédsky výskumník a Joakim von Braun pre Dagbladet Information. Podľa analytika verejne dostupných dát Olivera Alexandra loď s ruskou vlajkou teoreticky mohla byť v danej oblasti z iných dôvodov. "Ale to načasovanie - byť presne v tomto čase na tomto mieste - je zvláštne," povedal Alexander. Nemecké a škandinávske médiá predtým informovali, že v oblasti Baltského mora, kde následne došlo k výbuchom, sa niekoľko dní pred tým nachádzalo šesť ruských plavidiel.
Podľa citovaného dánskeho denníka boli 21. a 22. septembra do tej istej oblasti vyslané dánske, švédske a nemecké vojenské lode a v blízkosti sa nachádzali aj americké lode. Takýto veľký počet hliadkujúcich lodí poukazuje na určitú odchýlku od bežného spôsobu plavby v tejto oblasti, konštatoval Dagbladet Information. Doteraz nevysvetlené výbuchy zasiahli 26. septembra tri z celkovo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktorými Rusko posielalo a plánovalo posielať plyn do Nemecka a ďalej do Európy. Plynovodom Nord Stream 1 vtedy plyn neprúdil, čo Rusko odôvodňovalo nevyhnutnou údržbou. Nord Stream 2 síce bol dokončený, ale v dôsledku vojny na Ukrajine a protiruských sankcií ho ani neuviedli do prevádzky.
