AMT NEUHAUS - V severnej časti Nemecka v okrese Lüneburg v obci Amt Neuhaus sa začína šíriť zriedkavá Q-horúčka. Počet infekcií pribúda.
Q-horúčka je celosvetovo rozšírená a každý o nej v Nemecku hovorí kvôli infekciám, ktoré sú v súčasnosti hlásené v okrese Lüneburg. Podobne ako opičie kiahne, vtáčia chrípka a besnota ide o zoonotické ochorenie – ochorenie prenášané zo zvierat na človeka. Podľa informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) približne 60 percent infekčných chorôb na celom svete prenášajú zvieratá.
Q horúčka – prvýkrát pomenovaná ako „query fever“ (horúčka neznámej príčiny) v Queenslande v Austrálii v roku 1937, zvyčajne spôsobuje príznaky podobné chrípke, informuje nemecký Inštitút Roberta Kocha (RKI). Spôsobuje ju baktéria Coxiella burnetii. K prenosu na človeka dochádza najmä vdýchnutím kvapôčok alebo infekčného prachu bez nutnosti priameho kontaktu so zvieratami. Od roku 1995 RKI eviduje nárast hlásených ochorení, píše Frankfurter Rundschau.
Aké príznaky sa môžu vyskytnúť
Podľa RKI je asi 50 percent infekcií Q horúčkou často bez príznakov (asymptomatická infekcia) alebo s príznakmi podobnými chrípke. V pomerne zriedkavých prípadoch môže spôsobiť chronické ochorenie. Bežné príznaky Q horúčky sú: Vysoká horúčka, silná bolesť hlavy, zimnica, bolesť svalov, nevoľnosť, anorexia, potenie sa.
Akútna infekcia zvyčajne trvá asi dva týždne a odíde sama. Infekcia sa dá dobre liečiť antibiotikom doxycyklínom. Avšak u starších ľudí, najmä tých, ktorí sú oslabení alebo majú predchádzajúce ochorenia, sa môžu vyskytnúť aj vážne respiračné príznaky.
Priebeh ochorenia a diagnostika
V zriedkavých prípadoch, keď sa Q-horúčka nevylieči, choroba sa stane chronickou. Ako informuje RKI, najčastejším následkom je endokarditída (zápalové ochorenie spojené s postihnutím vnútornej vrstvy srdca a chlopní). V takomto prípade sú ohrození najmä ľudia s ochoreniami srdcových chlopní, oslabeným imunitným systémom a tehotné ženy. Infekcia počas tehotenstva často vedie k chronickému ochoreniu. Môžu sa vyskytnúť aj chronické infekcie kostí, pľúc a pečene.
Keďže príznaky Q-horúčky sú podobné príznakom chrípky, je ťažké okamžite usúdiť, že máte infekciu Q-horúčkou. Príznaky môžu poukazovať aj na iné infekcie, ako je chrípka alebo hepatitída, najmä v počiatočnej fáze. Aby bolo možné spoľahlivo odhaliť infekciu Q-horúčky, lekári odporúčajú krvný test na protilátky proti antigénom Coxielle.
Preventívne a ochranné opatrenia
Jedným z najdôležitejších opatrení je v najlepšom prípade vyhnúť sa kontaktu s infikovanými, neočkovanými zvieratami. To isté platí pre kontakt s infikovanými ľuďmi. Keďže infekcia môže byť u zvierat úplne asymptomatická, sú potrebné pravidelné testovacie vyšetrenia. Postihnutí sú najmä ľudia z poľnohospodárskeho prostredia. Preto je dôležité včas odhaliť infekciu u hospodárskych zvierat, aby bolo možné prijať vhodné preventívne opatrenia, ako je očkovanie.
Biologická zbraň?
Baktéria Coxiella burnetii je veľmi odolná. Preto sa spomína ako možná biologická zbraň. Písal o tom už v roku 2003 odborný časopis The Lancet. Článok mal názov: „Q horúčka: Biologická zbraň na vašom dvore“. „Pokiaľ sa Coxiella burnetii použije ako aerosoľová biologická zbraň, nemusí spôsobiť vysokú úmrtnosť, ale môže vyvolať chronické ochorenia,“ varovali v tom čase autori.
O baktérii a jej možnom využití v bioterorizme sa zmienilo aj americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).