PEKING – Prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching sa bude musieť v najbližšej dobe rozhodnúť, či podá Rusku pomocnú ruku, alebo nechá Putina na bojisku samého. Vojna na Ukrajine sa vôbec nevyvíja podľa predstáv ruského vládcu a uvedomuje si to aj Čína. Prehra Vladimira Putina by však mohla spôsobiť domino efekt, ktorý Peking nemôže dopustiť.
archívne video
Čína by prípadnou prehrou Ruska na Ukrajine riskovala pád Putinovho režimu. Keďže ide o jej silného spojenca, nemôže riskovať, že v Rusku bude väčší vplyv Západu. Plán čínskeho prezidenta o "ukončení americkej hegemónie" by sa rozpadol ako domček z karát. Ako uvádza The Telegraph, z prípadných trosiek Putinovej vlády, nemôže Západ nič vyťažiť.
V takomto prípade by sa Čína musela vybrať cestou pomoci, akú zvolili USA pre Britániu a ďalšie krajiny v rokoch 1941-1947. Zákon o pôžičke a prenájme (Lend-Lease) z 11. marca 1941 odštartoval program vojenskej a materiálnej pomoci pre 38 krajín už počas druhej svetovej vojny. V prípade čínskej pomoci pre Rusko by to zaručilo konfrontácie v medzinárodnom ekonomickom systéme.
Rozdielne názory zo Západu
"Čína hrala v doterajšom priebehu opatrnú hru. Základným záujmom Číňanov je zostať nažive a prosperovať, nie spáchať ekonomickú samovraždu dodávaním smrtiacich zbraní strane, ktorá je na pokraji prehry. Bolo by to úplne šialené," povedal Roger Garside, bývalý britský diplomat v Pekingu. Americké spravodajské služby však dospeli k záveru, že Si Ťin-pching sa možno pripravuje presne na túto variantu. "K dnešnému dňu sme boli svedkami toho, že čínske spoločnosti poskytujú Rusku podporu. Na základe doterajších informácií sa obávame, že zvažujú poskytnutie smrtiacej podpory, ktorú Rusko použije na Ukrajine," povedal na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Tim Ash, člen Chatham House (Kráľovský inštitút medzinárodných vzťahov), povedal, že za mätúcimi správami Pekingu je istá logika. Čína podľa neho pripravuje "mierový plán" a upúšťa od náznakov, že udrží chod Putinovej vojnovej mašinérie. "V posledných týždňoch Pekingu konečne svitlo, že Rusko túto vojnu prehráva a môže utrpieť fatálnu porážku. Vojna by mohla viesť dokonca k zmene režimu. Je tu šanca, že v Moskve sa presadia prozápadné myšlienky. Pre Čínu by to bola nočná mora," povedal.
Problém Ruska
Rusko sa do vojny rúti bezhlavo, no bez potrebných finančných injekcií nemôže viesť ofenzívu v plnom rozsahu. "Sankcie na naše ropné produkty boli zavedené koncom roka 2022. Tento rok bude náš export polovičný v porovnaní s minulým," povedal ruský ekonóm Konstantin Selyanin. Cenový strop ropy G7 viedol k efektívnej zľave o takmer 40 dolárov za barel na uralskú ropu predávanú na ázijských trhoch. V súčasnej dobe jej cena stúpla, ale stále je to o 25 dolárov menej. Kremeľ musel v januári vyčerpať takmer štvrtinu svojho rozpočtu (takmer 175 miliárd eur) na pokrytie kolapsu rozpočtových príjmov.
"Čísla sú alarmujúce a na stole nie je žiadna alternatíva, ako sa z tohto dostať. V dohľadnej dobe budú musieť byť prijaté rozhodnutia na najvyššej úrovni. Ceny ropy sa môžu ustáliť a zachrániť tak ruskú ekonomiku, no predpovede Brentu pre rok 2024 tomu zatiaľ nenasvedčujú," povedal Selyanin s tým, že Rusi začnú až teraz pociťovať vplyv ekonomickej krízy.
Ekonomická vojna
Putin môže nájsť spôsoby, ako obísť blokádu G7, no Západ drží 90 percent globálneho obchodu s tankermi cez poistenia, financovania alebo kontroly plavidiel. Kremeľ však nemôže len tak ľahko nahradiť stratené zisky z ropy a zemného plynu. Chýba mu fungujúci trh s dlhopismi schopný mobilizovať domáce úspory v dostatočnom rozsahu. Čína však disponuje prostriedkami, ktoré by Putinov režim boli schopné zachrániť. Devízové rezervy v hodnote 3,2 milirady dolárov devízových rezerv, 867 miliárd dolárov amerických štátnych dlhopisov a viacero holdingov v Belgicku vyvoláva otázky, či sa ekonomická vojna medzi USA a Čínou dostane na ďalšiu úroveň.
Embargo v prípade podpory
Čína môže dodávať bežné čipy, ale sama dováža polovodiče za viac ako 300 miliárd dolárov ročne. Washington už zakázal americkým spoločnostiam predávať Číne technológiu na výrobu pokročilých čipov. Ázijskí spojenci súhlasili s bojkotom, pretože nemali na výber. Západ kontroluje aj námorné zásobovacie trasy pre ropu, uhlie, skvapalnený zemný plyn, železnú rudu a sójové bôby. Čína by sa mohla v prípade vojenskej podpory ocitnúť v rovnakej pozícii ako Japonsko v roku 1941, keď naň americký prezident Roosvelt uvalil ropné embargo.
Čínska a západná ekonomika sú po 30 rokoch globalizácie natoľko prepojené, že ďalšia eskalácia predstavuje vzájomnú ekonomickú ujmu, ale to neznamená, že dôsledky by boli rovnocenné pre obidve strany. "Ak Číňania obrátia proti sebe celé OECD, urobia tak na vlastné riziko. Nemôžem uveriť, že by boli takí hlúpi," povedal George Magnus z Čínskeho centra Oxfordskej univerzity.
Nezhody v komunistickej strane
Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi povedal, že jeho krajina nebude dodávať zbrane. Problém pre Si Ťin-pchinga je však v tom, že niekoľko dní pred ruskou inváziou na Ukrajinu vyhlásil s Putinom "neobmedzené priateľstvo", čím signalizoval svoju podporu vojenskej akcii. Si Ťin-pching využíval čínske štátne médiá na ruskú propagandu od začiatku invázie. Podkopal stranícku doktrínu hlásaním, že princíp územnej celistvosti podľa článku 2 ods. 4 Charty OSN musí byť nábožensky podporovaný. Silné osobnosti komunistickej strany sú názoru, že ich prezident poškodil čínske ekonomické záujmy tým, že sa pripojil k Putinovmu vyšinutému režimu. Myslia si, že sa pustil do zbytočných bojov so Západom a vyprovokoval sankcie v oblasti hi-tech.
