Sobota2. november 2024, dnes je Pamiatka zosnulých,

Čo robiť v prípade jadrovej vojny? ŠTÚDIA odhaľuje 5 miest na Zemi, kde by ľudia boli schopní prežiť

Ilustračné foto Zobraziť galériu (3)
Ilustračné foto (Zdroj: Getty Images)

NEW YORK – Len málokto predpokladal, že keď Rusko spustí inváziu na Ukrajinu, boje budú trvať rok a pravdepodobne aj dlhšie. Blesková plánovaná akcia sa zmenila na otvorený konflikt dvoch bojujúcich strán. Keď Rusi začali prichádzať o obsadené územia, uchýlili sa k vydieraniu a šíreniu strachu v podobe možného vypustenia jadrových striel.

archívne video

Súhrn vojny na Ukrajine - deň č. 356 (Zdroj: Facebook/Генеральний штаб ЗСУ / General Staff of the Armed Forces of Ukraine)

Riziko tretej svetovej vojny a následného vypustenia jadrových striel je najväčšie od studenej vojny. Situácia na Ukrajine sa pre Rusko diametrálne zmenila a v súčasnej dobe sa viacerí analytici prikláňajú k záverom, že Putinovi sa tu nepodarí vyhrať. Veľmi reálnou možnosťou je aj jadrová vojna. Analytici vypracovali v Risk Analysis štúdiu, ktorá predpokladá päť najbezpečnejších miest na život v prípade celosvetovej katastrofy.

Pokiaľ dôjde k najhoršiemu a väčšina zemského povrchu bude po dopade jadrových hlavíc kontaminovaná radiáciou, na Zemi budú podľa analytikov predsa len existovať miesta, kde bude možné prežiť. Dokonca padol názor, že sa tu bude obnovovať ľudská populácia. 

Ostrovy

V prípade nukleárnej zimy sa stanú najlepším prostredím pre život Austrália a na druhom mieste Nový Zéland. Zvyšné tri krajiny prvej päťky boli Island, Šalamúnove ostrovy a Vanuatu. Nie náhodou sú všetky miesta zároveň ostrovmi. Po náhlej katastrofe, ktorá by postihla celé ľudstvo sa práve ostrovné národy dokážu o seba najlepšie postarať. Pri iných vyspelých národoch je problémom buď vnútrozemie, alebo silné prepojenie s inými krajinami v kľúčovom odvetví poľnohospodárstve. 

Čo robiť v prípade
Zobraziť galériu (3)
 (Zdroj: Getty Images)

Podľa analýzy prežijú po jadrovej vojne na Zemi hŕstky ľudí a to dokonca aj v tých najťažšie obývaných oblastiach. Štúdia skúmala 38 ostrovných krajín, kde sa zohľadňovalo 13 faktorov. Patrili medzi ne výroba a produkcia potravín, energetická sebestačnosť, zdravotná staroslivosť, národná bezpečnosť, infraštruktúra, vplyv katastrofy na podnebie a iné. Austrália a Nový Zéland sa v rebríčku umiestnili aj z dôvodu, že ich vzdialenosť od jadrových mocností je najväčšia.

Možné problémy 

Štúdia odhalila, že zásoba potravín v Austrálii je doslova obrovská. V prípade katastrofy je táto krajina schopná nasýtiť desiatky miliónov ľudí. Vyskytli sa však aj negatíva. Obe spomenuté krajiny sú prozápadne orientované so silnými väzbami na USA. 

Jens Stoltenberg
Zobraziť galériu (3)
Jens Stoltenberg  (Zdroj: SITA/AP Photo/Olivier Matthys)

Nový Zéland v tomto dopadol lepšie, pretože zachováva politiku bez jadrových zbraní. Jeden z autorov štúdie, profesor Nick Wilson z University of Otago vo Wellingtone povedal o Novom Zélande, že je to efektívna ekonomika v oblasti exportu potravín. "V najhoršom prípade by sa novozélandská ekonomika poškodila zhruba o 60 percent. Aj pri takomto stave by ľudia na ostrovoch nehladovali," vysvetlil. Na druhom mieste je Nový Zéland z dôvodu príliš veľkej závislosti na obchode a nedostatkov vo výrobe základných komponentov. 

Viac o téme: ŠtúdiaPrežitieApokalypsaMiestaZemJadrová vojnaRisk Analysis
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu