PARÍŽ - Desaťtisíce demonštrantov sa v utorok zapojili do tretieho kola celoštátnych štrajkov a protestov proti vládnemu návrhu dôchodkovej reformy vo Francúzsku, informovala agentúra AP.
Prevádzkovateľ železníc - spoločnosť SNCF - uviedol, že v utorok bola vážne narušená vlaková doprava v celej krajine vrátane vysokorýchlostnej siete. Štrajk sa dotkol aj prepravy na medzinárodných linkách do Británie a Švajčiarska. Narušená bola aj premávka parížskeho metra.nPodľa výrobcu elektrickej energie - spoločnosti EDF - účasť jej zamestnancov na proteste spôsobila dočasné zníženie dodávok elektriny, avšak bez toho, aby to spôsobilo výpadky. V rafinériách TotalEnergies štrajkovala viac ako polovica zamestnancov.
Štrajkovalo aj takmer 13 percent učiteľov
Ministerstvo školstva uviedlo, že štrajkovalo takmer 13 percent učiteľov, čo je menej ako na poslednom dni protestov. Tretina francúzskych regiónov však má plánované školské prázdniny. Francúzsky prezident Emmanuel Macron je podľa AP odhodlaný presadiť navrhované zmeny napriek prieskumom verejnej mienky, podľa ktorých odpor spoločnosti voči reforme rastie. Návrhom zákona sa má postupne - do roku 2030 - zvyšovať minimálny vek odchodu do dôchodku zo súčasných 62 na 64 rokov. V pláne je aj opatrenie, podľa ktorého musia ľudia odpracovať aspoň 43 rokov, aby mali nárok na plný dôchodok.
Cieľom zmien je udržať dôchodkový systém
Vláda tvrdí, že cieľom zmien je udržať dôchodkový systém. Očakáva sa totiž, že starnutie francúzskej populácie spôsobí v nadchádzajúcom desaťročí deficit v systéme. Diskusia v Národnom zhromaždení a Senáte, ktorá sa začala v pondelok, bude podľa očakávania trvať niekoľko týždňov. Opoziční zákonodarcovia predložili viac ako 20.000 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ide väčšinou o návrhy z dielne ľavicovej koalície Nová ľudová, socialistická a ekologická únia (NUPES). Proti návrhu je aj krajne pravicová nacionalistická a euroskeptická strana Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorá v pondelok vyhlásila, že vládna reforma je "diktovaná túžbou (francúzskej vlády) vyhovieť Európskej komisii".
Premiérka Élisabeth Bornová v nedeľu ponúkla kľúčový ústupok, keď uviedla, že ľudia, ktorí začali pracovať vo veku 20 alebo 21 rokov, budú môcť odísť z práce o rok skôr. Šéf strany Republikáni (LR) Éric Ciotti následne prisľúbil svoju podporu pre návrh, čím teoreticky poskytol vláde potrebný počet hlasov na prijatie zákona.Generálny tajomník vplyvného odborového zväzu CGT Philippe Martinez v utorok opäť vyzval vládu a poslancov, aby "načúvali ľuďom". V rozhovore pre francúzsku rozhlasovú sieť RT odsúdil Macronov postoj ako "hru s ohňom".
Útok na demokraciu
Predsedníčka dolnej komory parlamentu - Národného zhromaždenia - Yaël Braunová-Pivetová oznámila, že po začatí rozpravy o návrhu zákona o dôchodkovej reforme dostal predseda výboru pre sociálne záležitosti anonymné hlasové správy i výhražný list. Braunová-Pivetová to označila za útok na demokraciu a vyhlásila, že sa to nebude tolerovať. Niekoľkým zákonodarcom z RN prišli počas pondelkovej rozpravy hlasové správy, že ich blízki sú hospitalizovaní. Podľa AP zjavne šlo o pokus, ako ich prinútiť opustiť rokovanie parlamentu. Le Penová uviedla, že podáva trestné oznámenie, informovala AP.
Demonštrovalo menej ľudí, než sa čakalo
Na protestoch proti vládnemu návrhu reformy dôchodkového systému sa v utorok po celom Francúzsku zúčastnilo vyše 750.000 ľudí. S odvolaním sa na ministerstvo vnútra o tom informovala agentúra AFP, ktorá uviedla, že ide o nižší počet účastníkov než počas predchádzajúcich dvoch dní protestov a štrajkov konaných 19. a 31. januára.
AFP podotkla, že odborové združenie CGT informovalo o účasti takmer "dvoch miliónov" ľudí, z toho asi 400.000 v Paríži. Ministerstvo vnútra však vo svojej bilancii uvádza, že v celom Francúzsku vyšlo na protest do ulíc 757.000 ľudí vrátane asi 57.000 v Paríži. Zhromaždenia odporcov vládneho návrhu dôchodkovej reformy boli naplánované v 190 mestách Francúzska. Očakávala sa na nich účasť 900.000 až 1,1 milióna ľudí.
