DUBAJ - Stovky ľudí vydesených násilnosťami medzi stúpencami prosýrskeho hnutia Hizballáh a provládnymi silami zaplavili v piatok hraničné priechody medzi Libanonom a Sýriou.
Agentúra AFP informuje o davoch prúdiacich cez priechody Arida na severe a Masná na východe Libanonu. Väčšinu ľudí utekajúcich pred násilnosťami z Libanonu do Sýrie tvoria sýrski robotníci, sú však medzi nimi aj Briti, Američania či Nemci. Kuvajt už z Bejrútu evakuoval okolo 150 svojich občanov, z hlavného libanonského mesta doteraz odviezli aj zhruba 70 saudských obyvateľov. O evakuácii svojich občanov do Sýrie v piatok informovali aj Spojené arabské emiráty.
Bezpečnostná rada OSN vo štvrtok vyzvala na upokojenie situácie v krajine. Generálny tajomník Ligy arabských štátov (LAŠ) Amr Mússa skrátil návštevu v Spojených štátoch a vrátil sa do Káhiry. Mússa uskutočnil niekoľko bezvýsledných ciest do Libanonu, ktorý je bez hlavy štátu od novembra, keď sa skončilo funkčné obdobie prezidenta Emile Lahúda. Saudská Arábia spolu s ďalšími krajinami LAŠ vyzvali v piatok na mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí. "Kráľovstvo Saudskej Arábie podporuje konanie naliehavého a mimoriadneho zasadnutia ministerskej rady arabskej ligy v Káhire na prediskutovanie libanonskej krízy a jej dôsledkov," uviedol predstaviteľ saudskoarabského ministerstva zahraničných vecí, ktorého citovala štátna tlačová agentúra SPA.
Situáciu chcú riešiť aj Egypt a Jordánsko: "Egypt a ďalšie arabské krajiny sú veľmi znepokojené akciami Hizballáhu v Libanone," povedal pre agentúru AFP nemenovaný egyptský diplomat, podľa ktorého "strane, podporovanej Iránom, nemôže byť umožnená kontrola Libanonu". "Situácia v krajine je desaťkrát horšia ako včera a sme veľmi znepokojení tým, čo sa tam deje, pretože to znamená, že Irán chce krajinu kontrolovať." Teherán v piatok obvinil Spojené štáty a Izrael z podnecovania sektárskych bojov medzi Hizballáhom a vládnucou väčšinou podporovanou Západom.
Izraelský prezident Šimon Peres, ktorého krajina bojovala proti Hizballáhu v roku 2006, za vinníka násilia označil Irán, pričom zdôraznil, že cieľom Teheránu je kontrolovať celý Blízky východ. Podľa sýrskeho prezidenta Bašara al-Assada, ktorého krajina dlhodobo dominovala menšiemu susedovi, je kríza "vnútornou záležitosťou" Libanonu a vyzval na jej vyriešenie prostredníctvom dialógu. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo vyhlásení vyjadril "hlboké znepokojenie" a uviedol, že súperiace frakcie by mali začať dialóg a pokúsiť sa prekonať rozpory.
Jemen skontaktoval súperiace libanonské strany predložil im alternatívny plán zahrňujúci poverenie šéfa libanonskej armády Michela Sulajmána vedením dialógu s cieľom ukončiť boje. "Diskusia sa týka poverenia Sulajmána, na ktorom sa zhodli všetky libanonské politické sily, aby viedol dialóg v Libanone a vzal na seba zodpovednosť vo veci ochrany libanonskej bezpečnosti, stability a národnej jednoty," uviedla tlačová agentúra Saba.
Boje pokračujú v hlavnom meste Bejrút, kde ozbrojenci opozičného hnutia Hizballáh v piatok, v tretí deň sektárskeho násilia a hroziacej občianskej, uískali kontrolu nad západnou časťou mesta, ktorú doteraz ovládali provládne sily. V popoludňajších hodinách sa boje čiastočne zmiernili. Predohrou novej vlny násilností bol štrajk odborárov na podporu zvýšenia platov, ktorý v stredu prerástol do bojov medzi stúpencami Hizballáhu a ďalšieho šiitského hnutia Amal s vládnymi silami. Spúšťačom násilností mohlo byť aj pondelňajšie odvolanie bezpečnostného šéfa bejrútskeho letiska, ktorý bol údajne napojený na Hizballáh. Počas piatkových bojov prišlo o život najmenej 11 ľudí a 20 bolo zranených.
