ANKARA - Zverejnením vo vládnom vestníku nadobudla vo štvrtok účinnosť reforma tureckého trestného zákona rozširujúca slobodu prejavu.
Dodatok k zákonu podpísal v stredu turecký prezident Abdullah Gül potom, čo ho minulý týždeň schválil parlament. Zákonná úprava zmierňuje článok 301 trestného zákonníka, ktorý upravoval postihy za takzvané "hanobenie tureckosti". Podľa ochrancov ľudských práv a Európskej únie slúžil zákon najmä na umlčanie osôb, ktoré žiadali diskusiu o podiele Turecka na vyvražďovaní Arménov v rokoch 1915 až 1917. Udalosti z obdobia Osmanskej ríše mnohé krajiny uznali za genocídu, podľa tureckej štátnej doktríny však arménska genocída neexistovala.
Termín tureckosť, kritizovaný ako príliš všeobecný a neurčitý, nahradil v dodatku "turecký národ". Zmenil sa aj rozsah väzenského trestu z troch na dva roky s možnosťou odkladu rozsudku alebo náhrady za finančnú pokutu. S cieľom sťažiť súdne procesy bude teraz podľa nového zákona potrebný súhlas ministra spravodlivosti pred otvorením prípadu. Časť, ktorá obsahovala požiadavku na zvýšené sankcie za trestný čin hanobenia spáchaný za hranicami, zo zákona vyňali.
Doterajší trestný zákonník, ktorý vstúpil do platnosti v júni 2005, obsahoval aj obmedzenia slobody prejavu a kontroverzný článok 301 o "hanobení tureckosti". Podľa EÚ bol najmä na jeho základe vyvíjaný nátlak úradov na mnohých intelektuálov. Podľa článku 301 súdili napríklad neskôr zavraždeného arménskeho novinára Hranta Dinka, podpredsedu Moslimskej organizácie na ochranu ľudských práv Sehmüsa Üleka, akademikov Baskina Orana a Ibrahima Kabogla či nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Orhana Pamuka.
