LÁNY - Predovšetkým bilancii vlastnej politickej kariéry zavŕšenej desaťročným pôsobením vo funkcii hlavy štátu sa venoval vo svojom poslednom vianočnom posolstve prezident Miloš Zeman. Vyslovil sa za medzinárodný tlak, ktorý podľa neho raz zaistí ruský odchod z Ukrajiny, z aktuálnych otázok spomenul aj infláciu či energetickú krízu. Politici a prezidentskí kandidáti vo svojich reakciách na prejav najčastejšie spomínali potenciálnu zmenu, ktorú by mohlo priniesť nové obsadenie funkcie prezidenta po januárových voľbách.
Ruskú inváziu na Ukrajinu označil Zeman za najvýznamnejšiu udalosť končiaceho roka. Spomenul, že bol vždy stúpencom korektných ekonomických vzťahov s Ruskom, hlavne kvôli dodávkam relatívne lacných energetických surovín. To ale podľa neho neplatí pri celosvetovom bezpečnostnom ohrození, ktoré znamená ruská agresia na Ukrajine. "Verím, že tlak slobodných krajín skôr alebo neskôr prinúti Rusko, aby územie Ukrajiny opustilo," uviedol.
Zeman sa domnieva, že najmä na príjmovej strane bude musieť vláda prijať návrhy ekonómov, ktoré sa týkajú hlavne daňovej oblasti. Deficit štátnych financií je jedným zo zdrojov inflácie, ktorú tiež zaradil medzi hlavné udalosti roka. Infláciu sa snažil zabrzdiť tým, že do bankovej rady Českej národnej banky (ČNB) obsadil oponentov zvyšovania úrokových sadzieb. Energetickú krízu, ktorú označil za poslednú z tohtoročných kľúčových tém, prehlbuje aj "zelený fanatizmus", uviedol Zeman.
Pri rekapitulácii svojej politickej dráhy Zeman zmienil, že ako prezident sa hlavne snažil hájiť české národné záujmy. Pre tie je kľúčová podpora exportu, ktorá súvisí s ekonomickou diplomaciou a korektnými vzťahmi s pokiaľ možno všetkými významnými svetovými krajinami, dodal. Za svoju srdcovú záležitosť potom označil vzťah s Izraelom. Rozlúčil sa slovami "Sbohem a šáteček" a úryvkom z rovnomennej básne Vítězslava Nezvala.
Podľa premiéra Fialy bol prejav hlavne bilanciou a ohliadnutím. "Bez sporu je napríklad to, že ruská agresia na Ukrajine a jej vplyv na ceny energií sú najväčšou výzvou, s ktorou sa musíme v súčasnej dobe vysporiadať," uviedol premiér. Ďalší vládni politici sa k prejavu postavili kriticky a s ohľadom na januárové voľby budúceho prezidenta vyjadrili želanie, aby nová hlava štátu priniesla zmenu. Podľa šéfa opozičnej SPD Tomia Okamury opomenul Zeman spomenúť zlyhanie vlády v boji s infláciou, podpredseda hnutia ÁNO Karel Havlíček hodnotí prejav ako nadstranícky.
Aj prezidentskí kandidáti sa hlavne obracali do budúcnosti. Bývalá rektorka Mendelovej univerzity Danuša Nerudová ocenila, že Zeman symbolicky dokončil svoj obrat od Ruska, bývalému vysokému predstaviteľovi českej armády a NATO Petrovi Pavlu v prejave chýbali slová o terajších ťažkých časoch a povzbudení. Bývalý premiér Andrej Babiš (ÁNO) súhlasil so Zemanovým výberom najdôležitejších udalostí roka aj ich hodnotením.
Politológ Josef Mlejnek ČTK napísal, že odsúdenie ruskej agresie je v kontexte Zemanových dlhodobých politických postojov prekvapivé, ale prezident tak "potvrdil svoj pozoruhodný verbálny obrat vo vzťahu k Rusku, ktorý urobil vo februári tohto roku". "Pokiaľ ide o jeho vlastnú bilanciu 32 rokov pôsobenia v politike, je logické, že ju prezentoval ako pozitívnu, čo sa dalo pri prejave na rozlúčku očakávať," dodal.
Podľa Mlejnka však Zeman nadproporčne zveličil svoje zásluhy o rozvoj dobrých vzťahov s Izraelom, a naopak upozadil svoju úlohu pri budovaní nadštandardných vzťahov s Ruskou federáciou a Čínou. "Čínu mimochodom vo svojom prejave vôbec nespomenul," uviedol. Zemanova zmienka o "zakomplexovaných nulách" medzi komentátormi či politikmi potom podľa Mlejnka bola pľuvancom na rozlúčku a "zemanovským folklórom", ktorý dnes už asi nikoho neurazí.
Politológ Petr Just uviedol, že Zeman deskriptívne a povrchne spomenul tri najväčšie témy roka. "V kontexte toho ma ale zarazilo, že nepadla ani len okrajová zmienka o českom predsedníctve v Rade EÚ," uviedol. Hodilo by sa to pritom prinajmenšom v spojení s energetikou, doplnil. V bilančnej časti nešiel podľa Justa prezident nijako do hĺbky. "Iba relatívne najdetailnejší bol v časti, kde hovoril o pôsobení vo funkcii predsedu vlády, teda o období, ktoré bolo pred viac ako 20 rokmi," uviedol. Postrádal sebareflexiu chýb či víziu do budúcnosti. "V podstate to bol prejav podobný tým, čo mal predtým, vrátane tradičných výpadov smerom ku komentátorom či Európskej únii," dodal.
