PARÍŽ – Energetická kríza zastihla Európu vo veľmi nepriaznivom období. Niektoré európske krajiny začali byť po výbuchu vo Fukušime skeptické voči jadrovej energetike. Po viac ako desiatich rokoch, keď sa chce svet zbaviť uhlíkovej stopy, sa však práve jadrové elektrárne javia ako najlepší zdroj energie. Ich opätovné spúšťanie však prináša vrásky na čele nejednej európskej vlády.
V Európe sa už objavujú problémy, ktoré súvisia s návratom využívania jadrovej energie. Vo Francúzsku vypadla celá sieť kvôli prasknutému potrubiu v jadrovej elektrárni Civaux. Mnohí odborníci sa vyjadrujú, že európsky priemysel bude mať v oblasti dodávok energie ešte veľké problémy, píše iNews. Nehoda v Civaux bola akoby predzvesť a symbol útrap, ktorým čelí celý európsky kontinent.
Francúzsko postavilo desiatky jadrových elektrární. V súčasnej dobe je však takmer polovica z 56 reaktorov mimo prevádzky. Havárie v tomto sektore majú momentálne oveľa väčšie následky, ako v minulosti. Európa sa snaží nájsť alternatívne zdroje energie, ktoré by boli schopné nahradiť ruský plyn a ropu. Umocňuje to aj príchod zimy. Jadrová energia by však mohla túto dieru vyplniť. Sieť je už relatívne postavená a má zanedbateľnú uhlíkovú stopu v porovnaní s fosílnymi palivami. Keďže sa však v posledných rokoch dostatočne nevyužívala, je treba ju znovu nakopnúť.
Francúzi sú európskymi lídrami v oblasti využívania jadrovej energie. Až 70 percent energie krajiny pochádza práve z jadrových reaktorov. Dokonca produkuje aj nadbytočné množstvo, ktoré vyváža do okolitých krajín. V porovnaní s minulým rokom však znížila krajina svoj export na polovicu. Do toho ešte zasiahlo spomínané prasknuté potrubie.
Nemecko a uhlie
S Jadrovou energetikou sa v roku 2011 rozlúčili Nemecko a Belgicko, Ako dôvod uviedli ekologickú katastrofu jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime. V prípade Nemecka bolo vyradenie podmienené dostupnosťou lacného ruského plynu a to aj napriek varovaniam, že krajina bude ponechaná napospas energetickému vydieraniu Moskvy. Dokonca aj klimatická aktivistka Greta Thunbergová sa vyjadrila, že Nemecko sravilo chybu, keď vyradilo z prevádzky svoje jadrové elektrárne. Vláda to momentálne rieši vyššou spotrebou uhlia.
Ani nová jadrová energia nemôže Európe pomôcť prekonať súčasnú energetickú krízu. Pri väčšine elektrárni bude trvať projektovanie, výstavba a uvedenie do prevádzky najmenej desať rokov. Renesancia v oblasti jadrovej energie je skôr zbožné želanie ako realita. Môže sa to prejaviť len v strednodobom horizonte.
Neočakávajú sa žiadne výhody
Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred ruskou inváziou na Ukrajinu oznámil plány na výstavbu až 14 nových jadrových reaktorov. Takýmto spôsobom chce krajina dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050. Zatiaľ sa neočakáva, že jadrový sektor bude mať z energetickej krízy aj napriek svojmu potenciálu nejaké výhody. "Pre Európu je dobrá každá megawatthodina získaná z jadrovej energie, pretože pomáha vyrovnať sa s krízou a bojovať proti inflácii," hovorí Ben McWilliams, analytik energetického výskumu v bruselskom think-tanku Bruegel.
