ŠARM AŠ-ŠAJCH - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok obvinil Rusko, že inváziou na Ukrajinu blokuje medzinárodné úsilie bojovať proti klimatickým zmenám. Prostredníctvom videoodkazu to povedal na konferencii OSN o zmene klímy COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Informovala o tom agentúra AP.
Zelenskyj uviedol, že ruská invázia na Ukrajinu viedla k zničeniu piatich miliónov akrov lesov (viac ako dvoch miliónov hektárov). Zároveň Moskvu obvinil z toho, že pre rozpútanie vojny celosvetovo vzrástli ceny fosílnych palív. "To prinútilo desiatky krajín obnoviť výrobu elektriny z uhlia s cieľom znížiť ceny energie pre svojich obyvateľov," dodal.
Ukrajinský prezident sa vyjadril aj k obavám v spojitosti so Záporožskou atómovou elektrárňou (ZAES), ktorú už niekoľko mesiacov okupuje ruská armáda. "Koho bude zaujímať napríklad množstvo skleníkových plynov v atmosfére, ak časť Európy alebo Blízkeho východu a možno aj severnej Afriky nedajbože zakryje radiačný mrak po (jadrovej) havárii v Záporoží?" opýtal sa prítomných svetových lídrov. Zároveň nabádal krajiny, aby pomohli "zastaviť tých, ktorí svojou šialenou a nezákonnou vojnou ničia schopnosť sveta pracovať jednotne pre spoločný cieľ". "Bez mieru na Zemi nemôže existovať účinná klimatická politika," zdôraznil.
Čaputová chce do riešenia klimatickej krízy zapojiť ďalšie generácie
Nemôžeme hovoriť o klimatickej kríze bez zapojenia budúcej generácie. V utorok to na klimatickej konferencii OSN (COP27) v Egypte uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pre úspech ekologickej transformácie je podľa nej potrebné, aby sa vzdelávanie o klíme stalo bežnou súčasťou vyučovacieho procesu na školách.
Prezidentka sa počas summitu v Šarm aš-Šajchu zúčastnila na debate lídrov štátov o podpore klimatického vzdelávania. Pre médiá priblížila, že rokovala aj o slovenských záujmoch v oblasti riešenia energetickej krízy, okrem iného s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a vyslancom prezidenta USA pre klímu Johnom Kerrym.
Absolvovala tiež bilaterálne stretnutia zamerané na to, aby sa slovenským podnikateľom otvorili možnosti pre nové investície. Medzi ne patrilo stretnutie s prezidentom Kene Williamom Rutom. "Slovensko má dlhodobo záujem o spoluprácu s Keňou, poskytujeme tam rozvojovú pomoc a vyzerá to, že je tam záujem o slovenské know-how, skúsenosti a podnikateľov, pokiaľ ide o zelenú tranzíciu, elektromobilitu," povedala prezidentka.
VIDEO Prezidentka na COP-27: Budúci rok by naši podnikatelia mohli nadviazať spoluprácu s Keňou
S Rutom hovorila o prehĺbení vzťahov oboch krajín, najmä v oblastiach, ktoré nám pomôžu riešiť klimatickú krízu a pokročiť v ekologickej transformácii, doplnila na sociálnej sieti. Slovensko je podľa Čaputovej odhodlané pokračovať v rozvojovej pomoci Keni, keďže klimatickú krízu a bezpečnostné výzvy možno prekonať len spoločne. Prezidentka o tejto téme hovorila aj v pondelok v prejave na COP27. Spomenula, že medzi opatrenia v oblasti klímy, ktoré SR začleňuje do rozvojovej pomoci v Európe, Afrike a Ázii, patrila podpora 16.000 farmárov v Keni vo forme vysadenia milióna kešu stromov.
Počas svojho druhého dňa na svetovom klimatickom fóre sa hlava štátu zúčastnila tiež na schôdzke s predstaviteľmi menších ostrovných krajín, ktoré už teraz pociťujú dôsledky klimatickej krízy a ktorým hrozí zaplavenie územia. "Aj toto je dôležité počuť a vidieť na konferencii ako je táto," zdôraznila.
Východiskom z krízy je podľa Fialu balíček REPowerEU
Revolučný balíček Európskej únie REPowerEU by mal byť východiskom z krízy a mal by tiež znížiť závislosť na ruskom plyne a fosílnych palivách. Povedal to na summite svetových lídrov v Egypte český premiér Petr Fiala.
Fiala na summite hovoril ako premiér krajiny, ktorá predsedá Rade EÚ. Ruská agresia na Ukrajine má podľa jeho slov okrem tragických následkov tiež negatívny vplyv na oblasť životného prostredia a klímy. Mnoho krajín v Európe musí preto využívať oveľa viac fosílnych palív než očakávali. "Musia si zaistiť dostatok energie na to, aby ich ľudia mohli žiť v teple," povedal Fiala. Únia podľa neho zareagovala na vojnu rýchlo práve vytvorením balíčka REPowerEU, ktorý by mal európskym krajinám pomôcť odpútať sa od ruského plynu.
Európske ambície boli v oblasti boja so zmenami klímy vždy vysoké a EÚ je ochotná v tom pokračovať, povedal český premiér. "Ako predsedajúca krajina EÚ pracujeme na dokončení balíčku Fit for 55. Je to kľúčový legislatívny rámec, ktorý by mal pomôcť dosiahnuť naše ciele," spresnil predseda vlády ČR. Oba balíčky podľa neho pomôžu zlepšiť energetickú účinnosť a urýchlia prechod na čisté energie.
Prispôsobovanie sa zmenám klímy je podľa neho základným kameňom aj českej klimatickej politiky. "Moja vláda plánuje postupne prestať používať uhlie a zamerať sa na obnoviteľné zdroje aj jadrovú energetiku a tiež chceme maximalizovať úspory," povedal Fiala s tým, že Česko chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Boj so zmenami klímy nie je podľa predsedu vlády len "domáca bitka", musí sa spolupracovať s ďalšími štátmi a regiónmi. Rozvojové krajiny potrebujú pomôcť s týmito krokmi a s riešením škôd. "V tomto ohľade sa naša vláda rozhodla obnoviť príspevky do Fondu pre zelenú klímu, kam od roku 2024 budeme prispievať jeden milión dolárov," dodal český premiér.
Stoltenberg tvrdí, že pre NATO sú klimatické zmeny zásadnou výzvou
"Používanie potravinovej krízy a energií ako zbraní zo strany Ruska, ako súčasť jeho nezákonnej vojny na Ukrajine, podčiarkuje potrebu zvýšiť odolnosť, diverzifikovať dodávky a zdroje energie a urýchliť prechod na čistejšiu a zelenšiu ekonomiku," uviedol Stoltenberg vo svojom príhovore.
Šéf Aliancie pripomenul, že sa ako prvý generálny tajomník NATO vlani osobne zúčastnil na klimatickej konferencii v Glasgowe (COP26). Dodal, že nová strategická koncepcia NATO prijatá na madridskom summite v júni tohto roku opisuje zmeny klímy ako "zásadnú výzvu našej doby" a sľubuje, že NATO bude "vedúcou medzinárodnou organizáciou" pokiaľ ide o pochopenie a prispôsobenie sa bezpečnostným vplyvom klimatických zmien.
Spojenci sa v Madride dohodli aj na konkrétnom cieli znížiť emisie vyprodukované útvarmi a velením NATO do roku 2030 aspoň o 45 percent a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Stoltenberg spresnil, že Aliancia sa zameriava na tri priority. V prvom rade je to pochopenie spojitosti medzi zmenami klímy a dopadom na bezpečnosť z pohľadu vzniku nových hrozieb, konfliktov a migračných tokov. V druhom rade je to dopad zmien klímy na vojenské operácie a misie spojencov, vrátane potreby prispôsobovať tomu vojenské vybavenie, uniformy a výzbroj. A do tretice je tu snaha adaptovať aj bojové stroje a dopravné prostriedky na modernejšie, s menšími emisiami alebo bezemisné, a znižovaniu emisií prispôsobiť aj vojenské misie a cvičenia.
COP27 predstavil plán na pomoc chudobným krajinám v oblasti klímy
Plán s názvom Adaptačná agenda zo Šarm Aš-Šajchu obsahuje 30 cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté do konca tohto desaťročia a mali by zlepšiť životy štyroch miliárd ľudí. Plán je pomenovaný podľa egyptského letoviska na pobreží Červeného mora, kde sa summit OSN koná.
Medzi cieľmi predsedníckej krajiny (Egypt) je posun svetového poľnohospodárstva k udržateľnejším metódam, ktoré by mohli znížiť škodlivé emisie o 21 percent a zvýšiť zisky o 17 percent. Ďalšími cieľmi sú ochrana troch miliárd ľudí pred katastrofickými prejavmi počasia prostredníctvom systémov včasného varovania; investovanie štyroch miliárd do obnovy mangrovových porastov, ktoré chránia pred záplavami a rozšírenie prípravy pokrmov palivami nespôsobujúcimi znečistenie (clean cooking) na 2.4 miliardy ľudí.
Predseda COP27, egyptský minister zahraničných vecí Sámih Šukrí prijatý plán označil za "rozhodujúci krok" summitu. Mal by uviesť do pohybu až 300 miliárd dolárov ročne od verejných aj súkromných investorov. Väčšina financií bude použitá na úsilie v oblasti znižovania emisií, hoci OSN žiada, aby polovica všetkých prostriedkov bola využitá na pomoc zraniteľným krajinám, píše Reuters. Afrika dostáva len tri percentá svetových financií určených na boj s klímou a je podfinancovaná, povedal predseda Africkej rozvojovej banky (AfDB) Akinwumi Adesina.
V poradí 27. Konferencia zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) potrvá v egyptskom Šarm aš-Šajchu do 18. novembra. Popri rokovaniach sa v pondelok a utorok uskutoční summit viac ako 120 svetových lídrov. Súčasťou konferencie sú aj tematické dni venované financiám, dekarbonizácii, vode, poľnohospodárstvu či energetike.
