OSLO - Členský štát Severoatlantickej aliancie (NATO) Nórsko, ktoré má v oblasti Arktídy spoločnú hranicu s Ruskom, od 1. novembra zvýši vojenskú pohotovosť, oznámil v pondelok nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Predmetný krok súvisí s vojnou na Ukrajine, ale predseda vlády Nórska zdôraznil, že priame ohrozenie tejto severskej krajiny nebolo zaznamenané. Informujú o tom tlačové agentúry AFP a Reuters.
"Armáda od zajtrajšieho dňa zvýši svoju pohotovosť v Nórsku," povedal Störe novinárom. "V súčasnosti nemáme dôvod domnievať sa, že Rusko chce Nórsko alebo akúkoľvek ďalšiu krajinu zatiahnuť do vojny, ale vojna na Ukrajine znamená, že je potrebné, aby všetky členské krajiny NATO boli čoraz viac na stráži," dodal premiér. Vojenská pohotovosť je termín označujúci pripravenosť ozbrojených síl na boj.
Najzávažnejšia bezpečnostná situácia za posledných niekoľko desaťročí
Nórsko je teraz najväčším vývozcom zemného plynu do Európskej únie a po zastavení toku ruského plynu tvorí približne štvrtinu všetkého dovozu plynu do EÚ. "Toto je najzávažnejšia bezpečnostná situácia za posledných niekoľko desaťročí," povedal Störe na tlačovej konferencii. Doplnil, že napätie stúpa, a preto je aj Nórsko viac vystavené hrozbám, špionážnym operáciám a vplyvovým kampaniam.
Severská krajina najprv vyslala svoju armádu na stráženie ropných a plynových plošín v mori, ako aj zariadení na pobreží. Toto opatrenie nasledovalo po 26. septembri, keď začal unikať zemný plyn z plynovodov Nord Stream, a Nórsku v tom pomáhajú britské, francúzske a nemecké námorné sily.
