KYJEV – Pohľad na tohto ukrajinského vojaka vyráža dych. Mychajlo bol niekoľko mesiacov v ruskom zajatí. Prežil strašné muky, no napokon sa mu podarilo prežiť a vrátiť sa k svojej rodine. Z jeho slov ide strach. Rusi zajatcov mučili rôznymi spôsobmi, hladomor bol len jedným z nich.
Len pred nedávnom sme uverejnili článok o ukrajinskom vojakovi Mychajlovi Djanovi (42), ktorý sa napokon po štyroch mesiacoch utrpenia dostal z ruského zajatia aj s ďalšími 215 vojakmi. Mychajlo bránil so svojou jednotkou priemyselnú budovu bývalých oceliarní Azovstal v ukrajinskom Mariupole. Toto mesto bolo medzi prvými, ktoré po invázii obsadila ruská armáda. Mychajlo mnal už predtým poranenú ruku a bojoval s vonkajšou kovovou konštrukciou. V zajatí mu ju mali vytrhnúť bez narkózy. Fotky Mychajla po prepustení zo zajatia hovorili za všetko. Okrem ťažkého úrazu bol aj úplne vychudnutý.
Mychajlo Djanov sa dostal na slobodu vďaka dohode medzi Rusmi a Ukrajincami o výmene zajatcov. Jeho prvé slová po opätovnom stretnutí so sestrou mali byť, že konečne dýcha čerstvý vzduch. Ukrajinský vojak, ktorý poskytol rozhovor pre Sky News, povedal o hrôzach, ktoré zažil ako zajatec v ruskom tábore Olenivka v Donecku. Síce im dávali jedlo na prídel, ale na všetko mali len 30 sekúnd. "Za ten čas sa to nedalo zjesť. Hladovali sme. Keď som večer zavrel oči, nemyslel som na svoju rodinu, ani vlasť. Jediné, čo mi behalo po rozume, bolo jedlo," hovorí Mychajlo.
Mučenie
Za štyri mesiace schudol Mychajlo 40 kg. "Chlieb bol veľmi tvrdý. Chlapi, ktorí nemali zuby, alebo o ne prišli, keď im ich vyrazili, nestíhali jesť. Zaobchádzali s nami ako so zvieratami," dodal s tým, že Olenivku bral ako koncentračný tábor. Dokonca opísal situáciu, ako niektorí vojaci od hladu brali zo zeme bobule. Keď ich zbadali ruské stráže, na mieste ich najprv dobili obuškami a potom odviekli na samotku. Okrem toho mali ešte dostávať elektrické šoky a pod nechty im strkali ihly.
Bloky, v ktorých väzni bývali, boli stavané pre 150 ľudí. Mychajlo sa však v jednom takom tlačil s 800 ďalšími väzňami. Nájsť si miesto na spanie bol zázrak. Mychajlo mal po čase tak stuhnuté nohy, že ledva chodil.
Hrôza pred prepustením
Keď ich mali prepustiť, zajatcom nepovedali, o čo ide. "Vyzliekli nás úplne donaha. Celých nás prehľadali a potom sme museli päť hodín robiť drepy. Samozrejme, nikde nablízku nebolo nič na sedenie. Len sme čakali. Nikto z nás nevedel, čo s nami bude," povedal. Hlavu mu oblepili lepiacou páskou tak, aby nič nevidel. Cestoval zhruba 36 hodín a vôbec nevedel, kam ide. Zo všetkého si pamätá len zvuk, ako vystúpil s ruskými vojakmi z auta a presunuli sa o lietadla. Keď mu dal konečne niekto pásku dolu z očí, zistil, že je doma na Ukrajine.
Stretnutie s rodinami
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj uverejnil na sociálne sieti Facebook, ako sa vojnoví zajatci z Azovstalu stretávajú po dlhých mesiacoch so svojimi rodinami. "Nezastavíme sa, kým nedostaneme všetkých našich ľudí späť domov. Oslobodenie každého jedného Ukrajinca z ruského zajatia, je našou prioritou, pretože sme Ukrajinci," dodal ukrajinský prezident.
