RÍM - Výsledok nedeľných parlamentných volieb určí, kto bude v Taliansko viesť v čase rastúcej inflácie a zdražovania. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že po prvýkrát od skončenia vojny by voliči mohli do čela vlády vyniesť krajnú pravicu a prvú ženu. Informuje o tom agentúra AP.
Vznik novej vlády však môže trvať týždne, kým sa skutočne vytvorí funkčná koalícia. Rozdrobené politické spektrum Talianska neumožňuje žiadnej strane, aby vládla sama. Pravicové a pravicovo centristické strany vytvorili predvolebný pakt, ktorý by mohol posunúť k moci Giorgiu Meloniovú, líderku strany Bratia Talianska (FdI) s neofašistickými koreňmi. Súperiaci stredoľavý blok si podobné spojenectvo nedokázal zabezpečiť, čo ho znevýhodňuje.
Volebný zákon naďalej umožňuje prekvapenia
Mnoho poslancov čaká odchod z vysokej politiky bez ohľadu na voľby. Ich počet znížila parlamentná reforma po voľbách v roku 2018: v hornej komore klesne počet poslancov z 315 na 200 a v dolnej zo 630 na 400. Volebný zákon však naďalej umožňuje prekvapenia. Z celkového počtu mandátov je 36 percent obsadzovaný priamo - získa ho najúspešnejší kandidát či kandidátka v príslušnom volebnom okrese. Zvyšných 64 percent sa delí proporcionálne na základe straníckej kandidátky podľa počtu hlasov. Mnoho Talianov preto nehlasuje za konkrétnych kandidátov. Do zloženia vlády môže zasiahnuť prezident Sergio Mattarella. V roku 2018 zrušil premiérovi návrh na ministra hospodárstva a vláda zložila prísahu až po troch mesiacoch sporov.
Od volieb v roku 2018 mali Taliani tri vlády. Na čele dvoch bol Giuseppe Conte, líder Hnutia piatich hviezd (M5S). Najprv sa spojil s Ligou Mattea Salviniho, po vládnej kríze ju nahradil Demokratickou stranou Enrica Lettu. Začiatkom roku 2021 vznikla koaličná vláda Maria Draghiho. Spory medzi M5S, Demokratmi, Ligou a Berlusconiho Forza Italia viedli k predčasným voľbám. Giorgia Meloniová (FdI) odmietla vstúpiť do akejkoľvek koaličnej vlády a podľa prieskumov by ju za to voliči mohli odmeniť v nedeľu volebným úspechom.
