MOSKVA – Po vyhlásení čiastočnej mobilizácie ruským prezidentom Vladimirom Putinom, vyšli nespokojní ľudia v stredu 21. septembra do ulíc všetkých väčších aj menších miest po celej krajine. Situácia sa ete vyostrila, keď do protestov zasiahla štátna polícia. S mobilizáciou však nie je všetko v poriadku ani podľa analytikov.
V stredu 21. septembra bolo po celom Rusku zadržaných tisíce demonštrantov. Od Ďalekého východu až po Moskvu sa konali protesty proti vyhláseniu čiastočnej mobilizácie, ktorú nariadil prezident Vladimir Putin.
Podľa OVD-Info, portálu, ktorý monitoroval situáciu v krajine, bolo do týchto chvíľ zadržaných najmenej 1386 demonštrantov, pričom väčšinu tvoria ženy. Polícia v Moskve údajne odovzdala niektorým zadržaným predvolanie na vojenskú službu bez ohľadu na ich skúsenosti, informuje The Moscow Times.
Opozičné hnutie Vesna, ako aj stúpenci väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného vyzvali v stredu večer občanov Ruska, aby vyšli do ulíc a postavili sa proti rozhodnutiu Kremľa posilniť svoje jednotky na Ukrajine "čiastočnou" mobilizáciou.
Demonštrácie
Podľa miestnych správ sa prvé protesty konali na Sibíri a na Ďalekom východe, kde boli zatknuté desiatky ľudí, často len niekoľko minút po začatí zhromaždení. V hlavnom meste sa niekoľko stoviek ľudí zhromaždilo na centrálnej ulici Starý Arbat za účasti veľkej skupiny policajtov. Bolo vidieť demonštrantov, ktorí skandovali "Žiadna vojna!", alebo "Pošlite Putina do zákopov!" a "Nechajte naše deti žiť!"
V Petrohrade sa demonštranti zhromaždili neďaleko centrálneho Námestia svätého Izáka. Rýchlo ich však obkľúčila polícia. Niektorým sa ale podarilo pokračovať v pochode centrom mesta.
V Novosibirsku, treťom najväčšom ruskom meste, video zverejnené na sociálnych sieťach ukazovalo demonštranta kričiaceho "Nechcem zomrieť pre Putina!" V Jekaterinburgu zadržali najmenej 45 ľudí. P celej krajine sa objavovali transparenty typu "Žiadna vojna! Žiadna mobilizácia!" a "Naši manželia, otcovia a bratia nechcú zabíjať iných manželov a otcov."
Útok Molotovom
Noviny s odvolaním sa na miestne spravodajské zdroje napísali, že v Nižnom Novgorode, meste ležiacom 440 kilometrov východne od ruskej metropoly Moskva, spôsobil útok Molotovovým koktailom malý požiar miestnej náborovej budovy. Informáciu priniesol pôvodne tamojší spravodajský portál nn.ru. O čosi väčší požiar vypukol v budove miestnej samosprávy v meste Toľjatti, 1000 kilometrov východne od Moskvy. Mesto na svojej webovej stránke nesluhi.info s odvolaním sa na predstaviteľov pohotovostných zložiek informovalo, že pri útoku Molotovovým koktailom (zápalnou fľašou) zhorel vchod do budovy samosprávy.
Rusi prišli protestovať napriek stredajšiemu varovaniu generálnej prokuratúry, že za nepovolené protesty môže hroziť trest odňatia slobody až na 15 rokov za mrežami. Dôvodom malo byť šírenie nepravdivých informácií o armáde, ktoré sa už vo februári stalo trestným činom, uvádza New York Times.
Ľudia sú proti
"Myslím, že ľudí Putinov prejav šokoval. Jednoducho nemohli uveriť tomu, že vyhlásil mobilizáciu," povedala Anastasia (36), jedna z organizátoriek petície, ktorá žije v Petrohrade, no z bezpečnostných dôvodov neuviedla svoje priezvisko. Petícia proti "úplnej a čiastočnej mobilizácii" nazbierala do stredy večera takmer 300 000 podpisov. V stredu popoludní Navaľnyj zverejnil výsledky prieskumu, ktorý si jeho organizácia objednala a pýtala sa respondentov, ako by reagovali na povinnú mobilizáciu. Takmer polovica sa vyjadrila proti.
Mobilizácia
Ruské zákony umožňujú mobilizáciu v prípade zahraničnej agresie alebo útoku na Rusko. Od nacistickej invázie do Sovietskeho zväzu v roku 1941 je to po prvýkrát, čo sa Rusko bude mobilizovať. Keďže Putin od začiatku vyhlasuje svoju inváziu na Ukrajinu za "špeciálnu vojenskú operáciu", Kremeľ doteraz nezaviedol žiadne opatrenia tradične spájané s vojnou. Stredajšie oznámenie to však mení.
Čiastočná mobilizácia sa podľa Putina obmedzí na záložníkov s relevantnými vojenskými skúsenosťami. "Hovoríme o čiastočnej mobilizácii. Povolaní do vojenskej služby budú len občania, ktorí sú momentálne v zálohách a predovšetkým tí, ktorí slúžili v ozbrojených silách," uviedol prezident. "Rusko povolá celkovo 300 000 záložníkov", uviedol minister obrany Sergej Šojgu v televíznych komentároch, ktoré nasledovali po Putinovom prejave. Je to značné číslo najmä v porovnaní so 190 000 vojakmi, ktoré Rusko podľa odhadov nazhromaždilo pre svoju februárovú inváziu na Ukrajinu.
Zdĺhavý proces
"Rusko už veľmi dlho nevyhlásilo mobilizáciu. Dajú dokopy ľudí a pošlú ich do predných línií so starým výcvikom, zlým vedením, vybavením udržiavaným v ešte horšom stave ako má aktívna služba," povedala expertka so zameraním na ruskú politiku Dara Massicotová.
Mobilizácia záloh je zdĺhavý proces náročný na zdroje, čo znamená, že podľa analytikov je nepravdepodobné, že by to malo na Ukrajinu okamžitý dopad. Aj keď budú takéto jednotky pripravené, Rusko ich pravdepodobne bude môcť nasadiť len na vykonávanie relatívne jednoduchých úloh, ako je držanie obranných línií.