BRUSEL - Inflácia v EÚ sa v auguste v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka vyšplhala na desať percent. Spomedzi cien potravín sa najrýchlejšie vyvíjali ceny jedlých olejov, tukov, zeleniny, mäsa a chleba. Nárast ceny chleba bol takmer 18 percent.
Podľa najaktuálnejších údajov štatistického úradu Eurostat zasiahlo zdražovanie chleba obzvlášť tvrdo vo východnej Európe: Cena chleba najviac vystrelila v Maďarsku, kde vzrástla o približne 65 percent. S výrazným odstupom nasledovali Litva, Estónsko a Slovensko, kde inflácia vzrástla približne o tretinu.
O podobnú sumu (plus 30 percent) stúpla cena v Poľsku a Lotyšsku. Chlieb v Bulharsku a Českej republike bol o niečo menej ako 30 percent drahší ako pred rokom; v Rumunsku a Grécku bol nárast viac ako 20 percent. Luxembursku, Holandsku a Francúzsku bolo zdraženie chleba tesne pod desať percent. V Rakúsku stojí chlieb tento rok o desať percent viac.
Archívne video
Vojna na Ukrajine vážne zdeformovala trh
Podľa informácií od minulého leta v EÚ výrazne stúpli aj ceny zeleniny a mäsa. Výrazne zdraželi najmä jedlé oleje a tuky. Eurostat nachádza dôvod zvýšenia ceny chleba v ruskej agresívnej vojne proti Ukrajine. Konflikt „vážne zdeformoval svetový trh“, keďže tieto dve krajiny boli hlavnými vývozcami obilia, pšenice, kukurice, semien (najmä slnečnice) a hnojív.
Ako je na tom Slovensko?
Zdraženie chleba v období vojny a energetickej krízy v EÚ bolo podľa Eurostatu na Slovensku tretie najvyššie v EÚ a dosiahlo 32 %. Informoval o tom predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský.
Slovenskí pekári podľa neho napriek tomu každý mesiac produkujú pečivo, chlieb so stratou a voči kolegom zo všetkých okolitých krajín strácajú konkurencieschopnosť, hoci štát pre nich od začiatku pandémie v roku 2020 nespravil nič.
"Slovensko má najdrahšie potraviny v rámci V4. Dôležitým faktom však je, že ceny na pultoch neurčujú pekári, cukrári či cestovinári, ale práve obchodníci. Nepodpora výrobcov potravín zo strany štátu ohrozuje našu konkurencieschopnosť do takej závažnej miery, že hrozí nielen krach obrovského množstva pekární, ale nastane aj stav, keď žiadne nové v budúcnosti nevzniknú. Súčasné smerovanie agrorezortu vedie Slovensko k totálnej potravinovej závislosti od zahraničného dovozu. Potravinová sebestačnosť, o ktorej hovorí programové vyhlásenie tejto vlády, je, žiaľ, len zdrapom papiera, ktorý s realitou nemá nič spoločné," spresnil Lapšanský.
Nerovné a stále sa zhoršujúce postavenie slovenských výrobcov potravín ukazujú na príklade porovnania s ich poľskými kolegami. Múka zo Slovenska je oproti poľskej drahšia o 100 eur na tonu. Tam totiž vláda dotuje nielen poľnohospodárov a spracovateľov, ale pomáha aj spotrebiteľom napríklad zníženými sadzbami daní. V Maďarsku či ČR sú jej ceny oproti SR 50 eur nižšie. To ohrozuje celú slovenskú potravinovú vertikálu od pestovateľov, cez mlynárov až po pekárov či cestovinárov. To ukazuje, že systematická podpora a pomoc vlád potravinárskemu sektoru sa odzrkadľuje aj výrobe potravín.
"Energetické podniky dosahujú rekordné zisky. I obchodné reťazce, ktoré stanovujú ceny na pultoch, majú najvyššie zisky v celej svojej histórii. Na druhej strane pekári, cukrári, cestovinári, mlynári i ďalšie sektory potravinárstva sú v hlbokej strate. Spotrebitelia majú chlieb, pečivo, koláče či cestoviny čoraz drahšie a drahšie. Toto je výsledkom macošskej politiky súčasného agrorezortu a vedenia štátu voči domácim výrobcom potravín," povedal Lapšanský.
Ak podľa neho štát takéto nastavenie nezmení, nezačne plniť vlastné programové vyhlásenie vlády a pracovať na ochrane a rozvoji potravinovej sebestačnosti Slovenska, potravinové pulty nebude čoskoro čím slovenským naplniť. "Čas na záchranné kroky štátu sa pre extrémnu situáciu súvisiacu s vojnou a energetickou krízou kráti. Čoskoro nebude koho zachraňovať," zdôraznil Lapšanský.
